Kapitalizmus a morálka: Kedy je lepšie stať sa monštrom než prísť o všetko

Diskusia 11  
Kapitalizmus a morálka: Kedy je lepšie stať sa monštrom než prísť o všetko
Zdroj: fee
Foto: thinkstock;YT/movieclips


5. 5. 2017 - O morálke sa dozviete zo svätého písma, náboženských tradícií, od veľkých filozofov alebo z každodenných životných skúseností. Ale môžete sa s ňou stretnúť aj vo filme.

Film je Dracula Untold z roku 2014 je neuveriteľne zábavný, slúži ako predchodca príbehu, ktorý každý z nás dobre pozná. Román Brama Stokera z roku 1897 - ktorý bol napísaný ako varovanie pre cnostné ženy v Anglicku, ale stal sa nepochybne čitateľskou knihou storočia - je len náznakom pôvodného Draculu. Tento film nám poskytuje prekvapivé odhalenie, v ktorom je Dracula zobrazený ako veľmi sympatická postava, niekto, kto ochotne prevezme rysy monštra, len aby mohol zachrániť svoju ženu a dieťa. Morálne rozhodnutia, ktoré robí, sa zdajú byť vynútené na základe okolností.

Po celý čas, ako sledujete scény zo stredovekej Transylvánie, vidíte len vyvlastňovanie, obsadzovanie, či dobývanie. To sú spôsoby, akým v tom čase ľudia postupujú. Kradnete alebo budete okradnutý, vládnete, alebo vás ovládnu, zabijete, alebo prídete o život.

Pôvodná kniha pre anglických čitateľov sa niesla v duchu rozšírených obáv z deviantných morálnych systémov vychádzajúcich z tmavších a neznámejších častí sveta. Ale v tomto filme je to iné, Transylvánia je kresťanská, civilizovaná známa časť sveta a úlohu toho "druhého" tu predstavujú moslimskí Turci v čele s krutým sultánom, ktorý požaduje 1000 detí vrátane Vladovho syna, aby získal bojovníkov pre svoju armádu. Princ Vlad najskôr verí, že mier musí byť pred vojnou uprednostňovaný a preto sa rozhodne svojho syna vzdať. Ale tesne predtým, než mu ho vezmú, svoje rozhodnutie zmení a zabije piatich Turkov, ktorí si pre jeho syna prišli. Dobre si uvedomujúc, že to vyvolá vojnu v plnom rozsahu.

Kapitalizmus a morálka: Kedy je lepšie stať sa monštrom než prísť o všetko

Vlad nemá k dispozícii žiadnu armádu, takže hľadá možnosti ako zachrániť svoju rodinu a svoj ľud. Stretáva sa s monštrom v jaskyni, s ktorým sa dohodne. Vlad musí piť jeho krv, aby získal silu podobnú démonovi, ale ak ju tri dni dokáže odmietnuť, opäť sa vráti do normálneho života.

Zdá sa to ako dobrý obchod. Vlad sám porazí 10 000 vojakov, vďaka svojim novým nadprirodzeným schopnostiam a úspešne odoláva svojej horiacej túžbe, napiť sa krvi znova. Je oslavovaný ako hrdina, ale keď vzrastie podozrenie ohľadom jeho úžasnej sily, davy sa mu razom obrátia chrbtom. Začne byť prenasledovaný, bez ohľadu na to, že vďaka nemu mohli zostať ostatní v bezpečí.

Keď príde druhá vlna vojakov, v desaťnásobnom počte, boj s pokušením piť krv je razom ťažšia. V momente, keď padne jeho žena do zajatia, prijíma rozhodnutie, ktoré určí jeho večný osud. V tomto bode treba zastaviť a pripomenúť si pozadie jeho morálnej voľby. Stratíte svoju ženu a syna alebo sa stanete monštrom predajom svojej duše? Rozhodnutie padne v čase vojny. Vo vojne neexistuje žiadna výmena a vzájomný prospech. Pravidlo je zničiť alebo byť zničený. Znamená to vziať život alebo vzdať sa toho vlastného. Ako môžete za týchto podmienok skutočne usilovať o dobro? Neexistujú žiadne dobré rozhodnutia. Práve kvôli tomuto problému majú vojaci skúsenosti s tým, čo sa nazýva posttraumatická stresová porucha, ktorá pochádza z toho, že sa museli rozhodnuť medzi zlom a druhým zlom.

Vlad prijal dohodu, že bude piť krv starého monštra, aby získal potrebnú silu poraziť tých, ktorí ohrozujú jeho rodinu a ľud. Myslel si, že dokáže byť disciplinovaný a vydrží nepiť krv. Ale tá istá morálna dilema sa objavila po druhý raz. Musel sa zmeniť na monštrum, alebo prísť o všetko, čo tak miluje.

Je to všetka metafora, ale je na tom veľa pravdy. Všimnite si, že to, čo nazývame morálka, sa tak  rýchlo vytratí v podmienkach hladomoru, vojny alebo extrémnej deprivácie po prírodnej katastrofe. Našťastie ľudstvo našlo lepší spôsob na riešenia konfliktov.

Ľudia objavili obchod a myšlienku vlastníctva. Keď sa ukázalo, že môžu profitovať skôr z obchodovania, než z rabovania a zabíjania, história ukázala, že život dokáže byť aj oveľa lepší. Životnosť sa predĺžila, príjmy každému vzrástli, zlepšilo sa zdravotníctvo, viac ľudí sa mohlo venovať voľnému času, umeniu, než aby sa pripravovali na boje vo vojne.

Aké sú morálne dôsledky takejto revolúcie? Obrovské. Už nikdy nebol každodenný život definovaný zdanlivo menšími dvoma zlami. Definovala ho myšlienka vzájomného prospechu a princípu združovania. Ani kmeňové a náboženské rozdiely by nemali byť zdrojom konfliktu. Namiesto toho by sme mohli všetci spolupracovať a nájsť dôstojnosť v myšlienke samotného života. Mohli by sme sa navzájom rešpektovať a oceňovať.

Absolútnou krásou filmu ako je Dracula Untold je, že nám dáva pohľad na hrôzu, zúfalstvo a všadeprítomnú nemorálnosť nekomerčnej spoločnosti. Obchod je vecou, ​​ktorá nás spája. Keď je neprítomný, výsledkom je, že sa proti sebe  postavia dve osobu s nulovým súčtom. Ocitnú sa vo svete, v ktorom nikto nezíska, len stratí.

To, čo dnes považujeme za morálku, je čiastočne alebo dokonca z veľkej časti produkt komerčného života, ktorý berieme za normálny. Ale dokážeme vytvoriť morálny systém, ak žijeme vo svete, ktorý znemožňuje praktizovať to, čo si myslíte, v čo veríte? Je takýto systém skutočne udržateľný? Alebo sa stane nádhernou abstrakciou, ktorá skončí vyblednutím ako nerealizovateľný sen?

Morálka musí byť súčasťou štruktúry nášho života. Ak je krádež a zabíjanie spôsob, ako sa k veciam dostať, aká je šanca, že pravidlá proti krádeži a zabíjaniu sa stanú celospoločenským očakávaním? Len to, čo je skutočne uskutočniteľné, sa môže stať súčasťou morálnej štruktúry spoločnosti.

Obchod a kapitalizmus nám priniesli podstatnú vec, schopnosť dostať to, čo potrebujeme pre seba, a zároveň žiť v mieri so svojimi susedmi. Práve táto zmena obohatila náš morálny zmysel proti použitiu násilia voči druhým.

Preto je pochopenie základov hospodárskeho života natoľko dôležité. Čím viac politizujeme život, tým menej autentické ľudské vzťahy medzi sebou máme. Tým menšia je šanca na skutočné etické správanie sa v tomto svete.

Autorom je Jeffrey Tucker z Nadácie pre ekonomické vzdelávanie.