oPeniazoch.sk, Cafe Hayek Foto: SITA/AP;thinkstock
Nedávno som dospel k záveru, že svet by bol lepší, ak by neexistovali disciplíny ako je "medzinárodná ekonómia", alebo "medzinárodný obchod" a "medzinárodné financie". Krajiny totiž medzi sebou neobchodujú.
Obchodujú iba jedinci, samostatne alebo v dobrovoľne vytvorených skupinách, ako sú firmy. Krajiny ako také nie.
Komparatívne výhody a komparatívne nevýhody majú iba jedinci, samostatne alebo v dobrovoľne vytvorených skupinách, ako sú firmy. Krajiny ako také nie.
Na výrobu sa špecializujú iba jedinci, samostatne alebo v dobrovoľne vytvorených skupinách, ako sú firmy. Krajiny, ako také nie.
Úspory vytvárajú a v rámci výroby využívajú iba jedinci, samostatne alebo v dobrovoľne vytvorených skupinách, ako sú firmy. Krajiny, ako také, nie.
Iba jedinci, samostatne alebo v rámci dobrovoľne vytvorených skupín, ako sú firmy, utrácajú, sporia a investujú. Krajiny, ako také, nie.
Iba jednotlivci majú skúsenosti z vytvárania bohatstva, alebo zo straty zisku, krajiny ako také skúsenosť nemajú.
Samozrejme, dá sa hovoriť o tom, ako napríklad Amerika obchoduje s Čínou, ako má Nemecko komparatívnu výhodu vo varení piva, ako národný dôchodok v Indii rastie, alebo ako deficit obchodu Peru klesá. Ale všetky tieto debaty do značnej miery opisujú nezamýšľané, súhrnné výsledky nespočetných možností a akcií za ktorou je konkrétny človek z mäsa a kostí.
Áno, aj vlády sa venujú spomínaným aktivitám, napríklad nemajú problém míňať. Ale žiadna vláda nie je krajina. Každá vláda je len konkrétna organizácia prevádzkovaná ľuďmi z mäsa a kostí, podľa určitého súboru formálnych a neformálnych pravidiel.
Navyše to nešťastné označenie, že existuje nejaká "medzinárodná ekonómia", "medzinárodný obchod" a "medzinárodné financie", budí dojem, že v rámci týchto medzinárodných transakcií ide o niečo jedinečné, tak v rámci služieb, ako aj tovaru a investícií. Ale v podstate tam nič jedinečné nie je. Vôbec nič.
Existujú samozrejme nepodstatné rozdiely, ktoré odlišujú domáce transakcie od medzinárodných. Napríklad potreba konverzie mien. Skutočnosť, že rôzne právne systémy majú rôznu monetárnu politiku. Skutočnosť, že ľudia v rámci jedného politického zriadenia sa riadia príslušnými zákonmi a predpismi, vrátane daňových politík čo sa môže odlišovať od správania sa ľudí v iných politických jurisdikciách. Skutočnosť, že priemerné mzdy a bohatstvo v niektorých politických jurisdikciách sa často líši od tých v iných politických jurisdikciách. Skutočnosť, že medzinárodné transakcie všeobecne, aj keď nie vždy, ku ktorým došlo v značnej geografickej vzdialenosti, sú väčšie, než sú vzdialenosti na ktoré sa vzťahuje označenie domáce transakcie.
Samotný pojem "medzinárodný obchod" v nás vyvoláva chybné vnímanie reality obchodu. Obchodu, kde ľudia z mäsa a kostí medzi sebou vyjednávajú a následne vymieňajú tovar či služby tak, aby to bolo v ich čo najlepšom záujme. Ale tento intelektuálny pohľad skôr evokuje, akoby obchodovanie prebiehalo medzi jednotlivými krajinami. Takýto pohľad na úrovni krajiny nás nabáda posúdiť opodstatnenosť obchodu podľa toho, nakoľko je pravdepodobné, že sa zvýši celková životná úroveň, nech už je akokoľvek koncipovaná alebo meraná, pre istú podskupinu ľudských bytostí, ktorí sú obyvatelia alebo občania tej ktorej konkrétnej krajiny.
Napriek tomu každé takéto posúdenie obchodu je nelegitímne, alebo legitímnejšie, než by bolo posúdenie obchodu príslušnej skupiny, nie celej krajiny, vo svojom okolí. Ľudia v mojom okolí voľne obchodujú s ľuďmi mimo môjho okolia. Niekedy táto sloboda obchodu má negatívny dopad na susedov. Napríklad, ak by som potreboval vymeniť olej v aute, nezašiel by som do najbližšieho servisu, ale do obchodu, kde som si kúpil auto, ktorý je vzdialený niekoľko kilometrov od môjho domova. Našťastie nemáme žiadnu disciplínu v ekonómii, ktorá by sa takýmto obchodovaním zaoberala. Ale ak by takáto disciplína existovala, mali by sme aj množstvo empirických štúdií a teoretických analýz, ktoré by nevyhnutne viedli k vládnej manipulácii intersusedského obchodovania. Veľká časť tejto manipulácie by bola vo forme ekonomickej regulácie, napríklad, že moji susedia by nemali dovolené voľné obchodovanie na intersusedských trhoch v prípade, že by vytvárali obchodný deficit na našom trhu. Takmer všetky tieto manipulácie by boli politicky podporované vplyvnými susedmi, ktorí profitujú z "ochrany" vo forme vládnych obmedzení v rámci intersusedského obchodu.
Obchod je obchod, bez ohľadu na to, koľko, alebo aký druh, politickej hranice mu bráni. Ekonómovia by mali študovať obchod, bez toho, aby venovali viac pozornosti medzinárodnému obchodu, nech už je to medzištátny, medzikontinentálny, intersusedský, interfamiliárny, či interpersonálny obchod.
Ak sa vypustí podkategória s názvom "medzinárodný obchod," široká verejnosť bude ušetrená mnohých zavádzajúcich bludov, ktoré sú vytvorené, keď sa o obchode rozpráva ako sa jeho charakter a obsah zásadne líšia, ak musí preklenúť politické hranice.
Autorom je profesor ekonómie Donald Boudreaux.
