oPeniazoch.sk, CNBC Foto: YT/Crowdfunding
Necelý mesiac po začatí podnikania poslal 70 000 dolárov do čínskej továrne. Bol to risk, modlil sa, aby peniaze niekde nezmizli.
O niekoľko týždňov neskôr dorazila zásielka. Celý tím si vydýchol, obsahovala 15 000 plastových hračiek, kociek, ktoré by mohli pomôcť ľuďom vyrovnať sa so stresom. Snažil sa zarobiť na úspechu rôznych produktov cez crowdfunding, čo sa podarilo, zisky rastú do nebies.
Hrdina príbehu, ktorého televízia CNBC nazvala kvôli zachovaniu anonymity Jack, sa po absolvovaní vysokej školy v Kanade rozhodol pre vývoj sociálnych aplikácií v nádeji, že jedného dňa mu to prinesie miliardy dolárov. "Začal som si ale uvedomovať, že by som radšej prevádzkoval firmu, ktorá skutočne niečo predáva," spomína si na začiatky.
Približne v tom istom čase si všimol start-up, ktorý rástol rýchlejšie, než ktokoľvek iný. Bola to vlastne crowdfundingová kampaň pre nafukovacie kreslo z padákového materiálu. Tento produkt dokázal vyzbierať 18 500 dolárov za 12 hodín . Nakoniec to bolo viac ako 4 milióny dolárov. Takéto stránky sa tešia popularite, ľudia sú ochotní zaplatiť za rozbehnutie výroby produktov, v ktorých vidia fantáziu. Jack si uvedomil, že nápad s nafukovacím kreslom nebol vôbec ojedinelý. V skutočnosti sa rozšíril ako virál päť rokov potom, čo myšlienku predstavil holandský vynálezca v rámci televíznej show "Najlepšia myšlienka Holandska." Jediná vec, ktorá bola nová, že toto kreslo dokázalo rýchlo nazbierať peniaze z crowdfundingovej kampane.
Jack začal uvažovať o tom, ako by bol schopný prísť s vlastným úspešným tovarom. Letmo si prebehol stránky Alibaba a našiel výrobcu so sídlom v Číne. Po výmene vzoriek a poplatkov sa s ním dohodol. Jack mal svoj vlastný produkt: Cozy Bag. Spolu s parterom dali dokopy asi 5000 dolárov a založili si firmu. Kúpili 250 nafukovacích sedačiek a zabezpečili si názov domény, plus niekoľko čítačiek platobných kariet. Počas niekoľkých týždňov jeho tím predával takéto sedenie priamo na koncertoch a výstavách. Trávili celé dni budovaním povedomia o značke predovšetkým cez sociálne siete Instagram a Facebook.
Predaje rástli, ale marža sa časom scvrkávala. Firma míňala čoraz viac na reklamu, čo sa ukázalo ako nevyhnutné v konkurenčnom boji. Celkové príjmy sa blížili k 100 000 dolárom, keď sa Jack rozhodol využiť všetko, čo sa naučil od virálnych hitov. V auguste, Google Trends upozornil Jacka, že má jeden z desiatich najviac financovaných projektov v histórii crowdfundingovej stránky Kickstarter. Bola to malá hračka do ruky, s klikátkami a joystickmi, ktorá sľubovala pomoc pri pocitoch úzkosti. Kampaň s cieľovou sumou 15 000 dolárov svoj cieľ naplnila za menej ako jeden deň. Celkovo sa podarilo vyzbierať takmer 6,5 milióna dolárov. Ale projekt mohol ľahko naraziť na vážny problém. Výrobné kapacity sa oneskorili, čo sa odrazilo v dodávkach, mnoho podporovateľov sa obávalo, že svoje kocky do Vianoc neuvidia.
Rovnako ako u Cozy Bag, čínski výrobcovia na Alibaba ponúkajú porovnateľné výrobky, krátko potom, čo sa objavia na Kickstarteri. Vďaka svojim skúsenostiam boli Jack a jeho partneri schopní celkom rýchlo dostať do povedomia ich webovú stránku venovanú kocke. Stačilo im menej ako 5 000 dolárov na rozbehnutie start-upu , boli to predovšetkým náklady na hromadné objednávky 1000 plastových kociek za 3,65 dolára za kus. Plán bol predať každú za 19,99 dolára. Tentoraz použili iný softvérový nástroj, FollowLiker, ktorá automatizuje naháňanie zákazníkov a pomáha budovať povedomie o značke. "Jednoducho mi nebolo jasné, ako silná môže byť reklama na Instagrame a ako dokáže do troch dní generovať predaj za 30 000 dolárov," hovorí Jack. O týždeň už predávali viac ako 100 kociek denne. Vrcholom bol predaj asi 800 kusov za deň. To sa už musel Jack a jeho partneri obrátiť na tretiu stranu, ktorá by im pomohla so hromadou zásielok. Rovnako sa museli poobzerať aj po väčších kancelárskych priestoroch.
Ako sa prvotná objednávka z Číny míňala, Jack a jeho dvaja spoločníci si doobjednali ďalších 15 000 kociek. Zaslali 70 000 dolárov do továrne v Shenzene bez poistenia alebo akejkoľvek záruky, že im sľúbený tovar dorazí. "Všetko, čo mám, je Skype kontakt na nejakú slečnu v Číne, ani neviem ako sa volá, nie že by na tom záležalo, či jej meno ovládam, alebo nie," hovorí Jack. "Bola to najdesivejšia vec, akú som kedy urobil."
Našťastie zásielka dorazila a strach ustúpil, ale start-upisti z Stress Cube majú stále dôvod na obavy. Patentový spor by im mohol zahatiť cestu k peniazom, netúžili dostať sa do sporu o kocku, ktorá im dokázala zarobiť takmer 350 tisíc dolárov len za dva mesiace. Nebola by to žiadna výnimka, podobne to bolo aj s nafukovacím vakom-sedačkou, firma Kaisr nedávno ukončila svoju činnosť a vracia prispievateľom crowdfundingu ich peniaze. Nič iné jej nezostalo po prehratom súdnom spore s Fatboy, spoločnosťou, ktorá teraz vlastní patent na Lamzac. Mark McLachlan, spoluzakladateľ spoločnosti, ktorá prehlasuje, že má na kocku patent, tvrdí, že sa konkurencie zo strany Jacka a iných veľmi neobáva. Tvrdí, že ich pôvodná kocka je lepšia. "Jedna z mála tienistých stránok crowdfundingu je, že každý… môže vidieť rozruch okolo vášho výrobku, vrátane údajov o predaji. Ak by sme mali iným podnikateľom radiť, bola by to jednoduchá rada: musíte sa pokúsiť ponúknuť čo najlepší produkt," hovorí McLachlan.
Jacka ale patentová ochrana znepokojuje. "Každý druhý deň kontrolujem, či sa neobjavila nejaká nová informácia," hovorí Jack. Ale keď bude musieť znovu otočiť a ponúknuť nový produkt, je na to pripravený. "Svet je plný produktov, nepotrebujem predávať kocky, chcem predávať výrobky, ktoré ľudia majú radi a chcú ich," hovorí. Dúfa, že sa dopracuje k radu 10 produktov počas nasledujúcich päť rokov.
"Ekonómovia starší ako 60 rokov vám povedia, 'ak si založíš firmu, mala by byť zisková do 18 mesiacov. ' To ale už nie je relevantné, dokážete byť ziskový počas štyroch dní," hovorí zo svojej skúsenosti Jack.
