oPeniazoch.sk, finexpert Foto: SITA
Panovníci, ekonómovia a politici sa už od pradávna snažili získať čo najviac finančných prostriedkov na prevádzku štátneho aparátu a na ovplyvňovanie hospodárskeho vývoja. Za socializmu boli dane predovšetkým jedným zo zdrojov, ako finančne zabezpečovať každoročne centrálne stanovený plán.
Dane neboli len zdrojom financií, píše portál finexpert. Mali aj silnú prerozdeľovaciu funkciu, ktorá úplne podlamovala základné trhové princípy hospodárenia a motiváciu podnikov. A tak napríklad podnikom, ktoré vykazovali pozitívne hospodárske výsledky, boli odčerpávanie voľné finančné prostriedky až do výšky 90 % a následne prerozdelené formou dotácií podľa plánovaných potrieb.
Dane neboli spravodlivé ani voči jednotlivcom. Miera zaťaženia nezávisela v prvom rade na výške daňového základu, ale odvíjala sa od druhu zdroja. Vysoké sadzby daní a obmedzenie odpočítateľnosti nákladov z daní tiež veľmi efektívne eliminovali podnikateľskú aktivitu jednotlivcov. Napr. v rámci poľnohospodárskej dane platenej občanmi jednotlivcami sa odviedlo z každých 100 korún nad 46 000 ročného daňového základu až 85 korún.
Systém daní z príjmu zohľadňoval veľký počet kritérií, ako sú pohlavie, vek, invalidita, počet vyživovaných osôb, ale aj také, ktorá sa nám z dnešného pohľadu zdajú skôr neuveriteľné. Osamelosť, odbojárske zásluhy, či pôvod výhier. A tak neboli zdaňované odmeny za zásluhy, napríklad pri príležitosti udelenia čestných titulov, ako boli "Priekopník socialistickej práce", "Vzorný pracovník podniku", medailí "Za mimoriadne zásluhy v ROH", odznaku v súťaži "Jazdím bez nehôd" a pod. Na druhej strane však systém tiež nijako nebral do úvahy hranicu chudoby, keď zdaňoval čiastky už od 200 Sk. Treba však brať do úvahy, že chudoba ani nebola zlučiteľná so socialistickou ideológiou.
V roku 1983 platil na území vtedajšej Československej socialistickej republiky Zákon č 76 / 1952 Zb., O dani zo mzdy. Predmetom zdanenia boli, podobne ako dnes, mzda a funkčné pôžitky (teda plat funkcionárov), zdaneniu nepodliehala práceneschopnosť, dôchodky a prídavky na deti. Systém daňovej konštrukcie nepoznal celkový ročný príjem občana, na rozdiel od dneška sa u nás zdaňovalo mesačne, a to podľa nasledujúceho prepočtu.
| Dane v roku 1983 pre daňovníkov vyživujúcich 2 osoby | |||
|---|---|---|---|
| zo základu presahujúceho Kčs | do sumy Kčs vrátane | výška dane | zo základu presahujúceho Kčs |
| 0 | 300 | 5% | |
| 300 | 400 | 8% | |
| 400 | 600 | 32 Kčs a 10% | 400 |
| 600 | 800 | 52 Kčs a 11% | 600 |
| 800 | 1000 | 74 Kčs a 12% | 800 |
| 1000 | 1200 | 98 Kčs a 13% | 1000 |
| 1200 | 1400 | 124 Kčs a 14% | 1200 |
| 1400 | 1600 | 152 Kčs a 15% | 1400 |
| 1600 | 1800 | 182 Kčs a 16% | 1600 |
| 1800 | 2000 | 214 Kčs a 17% | 1800 |
| 2000 | 2400 | 248 Kčs a 18% | 2000 |
| 2400 | a viac | 320 Kčs a 20% | 2400 |
| zdroj: finexpert.cz | |||
Tento pomerne jednoznačný princíp zdanenia však bol zdeformovaný mnohými výnimkami. Jednou z nich bola aj tzv. Oslovská daň, ako sa ľudovo nazývalo zdanenie osôb starších ako 25 rokov, ktoré nemali deti. Ak zarábali viac ako 560 Kčs mesačne a vyživovali najviac jednu osobu, zvýšila sa ich základná daň medzi 25 a 50 rokom u mužov a medzi 25 a 45 rokom u žien o celých 60 %. Naopak tri nezaopatrené osoby znižovali daň o 30 %, štyri o 50 %, v prípade 5 a viac nezaopatrených osôb bola zľava na dani dokonca 70 %.
Ak rozvedení, vdovci či slobodné matky vyživovali aspoň jedno dieťa, za účelom určenia dane sa im počítala jedna osoba navyše, rovnako tak aj keď bol daňovník invalidný alebo vyživoval invalidnú osobu, v prípade plne invalidných sa pripočítali dokonca vyživované osoby. Aj vdovám po odbojároch či obetiach bojových udalostí sa pripočítavala jedna závislá osoba. Systém zdaňovania bol v konečnom výsledku veľmi zložitý a neprehľadný, uzatvára portál..
