oPeniazoch.sk, TASR
Washington 4. decembra (TASR) – Jediná vec v americkej ekonomike, ktorá sa nezmenšuje, je objem balíka stimulov, pokladaný finančnými expertmi za nevyhnutný pre zmenu jej kurzu.
Ekonómovia naprieč politickým spektrom kvôli prepadu predaja áut, rastu nezamestnanosti a poklesu výroby zvyšujú minimálnu hodnotu prostriedkov, ktoré podľa nich musí vláda vyčleniť na podporu hospodárstva. Niektorí z nich teraz požadujú aspoň 1 bilión USD (23,93 bilióna Sk) na balík stimulov.
Kenneth Rogoff, profesor na Harvard University a bývalý poradca republikánskeho kandidáta na prezidenta Johna McCaina, a Joseph Stiglitz, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu a poradca bývalého prezidenta Billa Clintona, patria k tým, ktorí tvrdia, že nový prezident Barack Obama by mal presadiť podporný program v spomínanom objeme.
"Budú potrebné stimuly vo výške 500-600 miliárd USD ročne počas prinajmenšom dvoch rokov na kompenzáciu nadchádzajúceho kolapsu spotreby," uviedol Rogoff, ktorý bol tiež hlavným ekonómom Medzinárodného menového fondu (MMF).
Toto číslo však môže ešte narásť. Tento týždeň sa objavili správy, že americká ekonomika je v recesii už rok. V piatok vláda zverejní čísla týkajúce sa trhu práce za november. Podľa ekonómov správa ukáže stratu ďalších 330.000 pracovných miest, čo by bolo najviac za ostatných 7 rokov.
"Každým dňom sa zdá, že balík stimulov musí byť väčší," uviedol vedúci lobista najväčšej americkej konfederácie odborových zväzov AFL-CIO Bill Samuel.
Aj Obama, ktorý uviedol, že uzákonenie podporného programu je preň hlavnou prioritou po nástupe do prezidentskej funkcie 20. januára 2009, stále zvyšuje hodnotu, ktorú považuje za potrebnú. Na začiatku prezidentskej kampane hovoril o 50 miliardách USD, keď sa voľby priblížili o 175 miliardách USD. Jeho poradcovia teraz tvrdia, že potrebných bude prinajmenšom 700 miliárd USD.
"Kongres by mal rozmýšľať tak o 900 miliardách USD pre rok 2009 a je možné, že ďalšie prostriedky budú potrebné v roku 2010," tvrdí prominentný ekonóm a profesor na University of Texas James Galbraith.
Odhliadnuc od jeho hodnoty balík bude pravdepodobne zahŕňať daňové úľavy, pomoc pre federálne štáty, zvýšenie podpory v nezamestnanosti a nárast výdavkov na infraštruktúru.
Americká ekonomika sa podľa pondelkovej správy Národného úradu pre ekonomický výskum (NBER) nachádza v najdlhšej recesii od skončenia 2. svetovej vojny. Podľa ekonómov možno súčasnú situáciu prirovnať k Veľkej hospodárskej kríze. NBER tvrdí, že pokles hospodárstva sa začal už v decembri 2007. Výskumy ekonomických cyklov NBER sa považujú za oficiálne hodnotenie stavu americkej ekonomiky.
Podľa NBER trvala expanzia americkej ekonomiky 73 mesiacov – od novembra 2001. V správe NBER sa uvádza, že "pokles ekonomickej aktivity v roku 2008 spĺňa meradlá pre recesiu".
NBER využíva pri svojom hodnotení, či sa rast hospodárstva dostal do negatívneho pásma, kľúčové mesačné indikátory ekonomickej aktivity, ako sú napríklad zamestnanosť, priemyselná produkcia, reálne osobné príjmy, maloobchodné a veľkoobchodné tržby a nespolieha sa iba na údaje týkajúce sa kvartálneho poklesu hrubého domáceho produktu (HDP).
