Keď nám roboti vezmú prácu: Sedieť s prekríženými rukami nestačí, život musí mať nejaký zmysel

Diskusia 7  
Keď nám roboti vezmú prácu: Sedieť s prekríženými rukami nestačí, život musí mať nejaký zmysel
Zdroj: QZ
Foto: thinkstock;SITA/AP


21. 3. 2017 - Svet bez práce, alebo svet, v ktorom je prežitie čoraz menej závislé na práci, sa dnes javí ako science fiction. Napriek tomu sa odborníci už dlhšie snažia nájsť odpovede na otázku, aký bude význam a zmysel života bez práce.

Stroje postupne odbremenia človeka od práce v skladoch, či prevádzkach rýchleho občerstvenia. Ale nebudú to len manuálne práce, napríklad aj advokáti to majú spočítané. Podobne ako ľudia stojaci za prestížnymi hedžovými fondmi, či personál v nemocniciach. Postupom času sa zmení charakter práce, ktorá zostane pre ľudí. Prinajmenšom táto zmena povahy práce, hoci vytesní niektorých pracovníkov, ponúkne alternatívne pracovné miesta. V najhoršom prípade sa naplnia obavy, že nebude dostatok práce pre všetkých, alebo aspoň nie toľko, aby umožňovala každému, aby sa ňou uživil.

Niektorí navrhujú jednoduché riešenie, v podobe základného garantovaného príjmu. Rozdávanie peňazí bez akéhokoľvek nároku, na pokrytie základných ľudských potrieb.K tomuto konceptu má blízko aj Elon Musk, ktorý stojí za firmami ako p SpaceX, Tesla a Solar City. Je presvedčený, že automatizovaná budúcnosť nie je o tom, ako nahradiť stratené príjmy, keď ľuďom stroje vezmú pracovné miesto. Bude to skôr o tom, pomôcť nájsť ľuďom zmysel života bez práce. "Veľa ľudí si spája význam svojho života so zamestnaním," povedal Musk počas World Government Summitu vo februári. "Ak zrazu nebude dopyt po vašej práci, čo to bude znamenať? Budete sa cítiť nepotrebný? To je skutočný problém, ktorý sa s automatizáciou spája a ktorý bude treba riešiť."

Ak sa skutočne blíži svet bez práce, čo je prinajmenšom diskutabilné, budeme musieť vymyslieť, čo s toľkým voľným časom. "Práca nie je len to, čo ľudia robia kvôli živobytiu, je to zároveň ich status," napísal nedávno New York Times keď jeho redaktor argumentoval proti univerzálnemu základnému príjmu. "Práca organizuje životy ľudí, ponúka príležitosť k pokroku. Nič z toho nemôže byť nahradené hotovosťou, či  vládnym šekom," myslí si harvardský ekonóm Lawrence Katz.

Podobným prieskumom sa venovala aj Dorothy Cantorová, psychoterapeutka, autorka knihy Čo chceš robiť, až vyrastieš. Ide o príručku pre ľudí stredného veku, aby dokázali zvládnuť zmeny, ktoré im život prinesie po odchode do dôchodku. Jednou z kľúčových otázok, ktoré položila respondetom bola: "povedzte mi všetky veci, ktoré vám dáva práca, okrem peňazí." Odpovede sa rôznili.
Cítim sa produktívne.
Cítim sa veľmi potešený a spokojný s tým, čo robím.
Mám veľa sociálneho kontaktu.
Dostávam pochvalu.
Mám víkendy, čo je extra čas, ktorý je iba môj, na rozdiel od práce.

Podobne ako pri automatizácii, aj pri odchode do dôchodku sa musíte zamyslieť nad tým, či budete mať dostatok peňazí, a ako sa dostať k ostatným benefitom, ktoré práca prináša, ak už nebudete súčasťou trhu práce.

Keď nám roboti vezmú prácu: Sedieť s prekríženými rukami nestačí, život musí mať nejaký zmysel
Jednou z možností je aj naďalej robiť to, čo ste robili, ale v rámci inej komunity. Ak ste boli napríklad podnikový právnik, určite sa tešíte, ako budete mať dostatok času na svoje koníčky, napríklad tenis, či golf. Časom ale zistíte, že vám to nestačí. Nie je to dostatok aktivít na vyplnenie takého množstva voľného času. Preto možno oslovíte v rámci dobrovoľníctva tretí sektor, ktorý pomáha ľuďom pri rozbiehaní vlastného podnikania. Alebo učitelia dôchodcovia, tiež sa nájdu takí, ktorí dobrovoľne doučujú, alebo vezmú pozíciu školiteľa za oveľa menej, než čo by pýtali, ak by niečo podobné robili v rámci svojej profesionálnej praxe.

Ďalším krokom je obzrieť sa späť. Osviežiť si spomienky na to, čo vás skutočne bavilo, ešte v časoch detstva, alebo vo veku tínedžera. Niečo čoho ste sa časom museli vzdať, pretože to nebolo praktické a nedokázalo by vás to uživiť. „Jedným z miest, kde ľudia uviaznu, je, že vo všeobecnosti nedokážu eliminovať veci zo svojho repertoáru, v ktorých nie sú dobrí. Kým deti sa vyberú cestou pokusov a omylov, čo sa im páči a v čom sa dokážu presadiť, dospelí sa ďaleko viac zdráhajú niečo také urobiť. Takže je nutné dostať späť v myslení, že neviem presne, čo chcem robiť, ale som ochotný niečo skúsiť. A keď v tom nie som dobrý, tak fajn, uznám to. Ale keď som v niečom dobrý, tak si to naozaj užívam a bude to niečo, v čom môžem pokračovať,“ vysvetľuje Cantorová.

Problém podľa nej je v tom, že niekto iný definuje naše úlohy. Ľudia si vyberajú len pole pôsobnosti. Možno ste poradca, účtovník, alebo strojný inžinier. Vy si vyberáte hracie pole. Potom príde úloha, ktorá vám udá smerovanie. Preto je dôležité, ako ľudia nakladajú so svojim voľným časom. Či sú ochotní pristúpiť na výzvy a klásť si ciele a úlohy. „Ak by vo svete bez práce, len sedeli a jedli sladkosti, asi by to nebolo dobré, Čo by potom bolo zmyslom ich života? Domnievam sa, že práca dáva ľuďom zmysel života. A keď odchádzajú do dôchodku, musia si nájsť nový zmysel. V niektorých prípadoch je to rodina a úloha starých rodičov. V iných je to pomoc ostatným ľuďom. Môže to byť čokoľvek. Ale ak nemáte zmysel života, ako môžete zažiť pocit úspechu? A ako sa dá rozvíjať sebavedomie?," pýta sa psychoterapeutka.

Keď nám roboti vezmú prácu: Sedieť s prekríženými rukami nestačí, život musí mať nejaký zmysel

Samozrejme existujú ľudia, ktorí sú v podstate spokojní s tým, že v živote nemusia robiť nič. Ale väčšina sa lepšia cíti v spoločenskom kontakte, v komunite, kde vedia, aké je ich miesto a že nikto za nich ich prácu neurobí. To sú ľudia, čo sa nedokážu uspokojiť s tým, že budú doma sedieť na zadku. Sú zvyknutí na život produktívnych jedincov. Ale je to riešenie aj v príde, že nám stroje masívnejšie ukroja z koláča menom trh práce?

Možno áno, myslí si Cantorová, ale potom by sme to už neoznačovali ako práca, ale ako kreslenie, písanie, či vzájomná pomoc. Ale musí to byť niečo viac, ako len sedieť s prekríženými rukami niekde pri bazéne, alebo sa zohýbať pre golfové loptičky. Bude to budúcnosť, ktorá sa v mnohom nebude podobať súčasnosti. V školách sa dnes detí pýtame, čím chcú byť keď vyrastú. Otázku bude treba preformulovať a viac sa sústrediť na to, čo by malo byť ich prácou, životnou úlohou. „Myšlienka nájsť účel, okrem práce, sa bude musieť stať súčasťou našej kultúry. Detí by sme sa radšej mali pýtať niečo v štýle, ako si predstavuješ svoj zmysluplný život, až vyrastieš? Čo bude dávať tvojmu životu zmysel?"