Trocha robotickej makroekonómie: Prečo sa o svoje živobytie nemusíme báť ani v budúcnosti

Diskusia 4  
Trocha robotickej makroekonómie: Prečo sa o svoje živobytie nemusíme báť ani v budúcnosti
Zdroj: bankunderground
Foto: thinkstock.


15. 9. 2016 - Pokroky v automatizácii dokazujú, že roboti by mohli svoju prácu zvládnuť lepšie ako vy. To viedlo k niektorým radikálne znejúcim predpovediam masovej nezamestnanosti, čo by na druhej strane prinieslo v budúcnosti oveľa viac voľného času. Ale inovácie a technologický pokrok nemusia zákonite vytvárať masovú nezamestnanosť.

Kým kráľovná Alžbeta I. zamietla patent na pletací stroj, lebo u nej prevládli obavy, že by mohol spôsobiť nezamestnanosť, Keynes predpovedal, že do roku 2030 nám bude stačiť už len 15 hodinový pracovný týždeň. Podobne, ako boli zlé tieto tvrdenia, môžeme sa mýliť keď hovoríme o robotizácii. Automatizácia by mohla mať značný vplyv na prerozdeľovanie a jej dôsledky ďaleko presiahnu odvetvia, v ktorých je nasadzovaná.

Technológie môžu spôsobiť presunutie pracovníkov z jedného odvetvia do druhého. To ale neplatí pre ekonomiku ako celok. Krugman má na to pekný príklad. Predstavte si, že existujú dva výrobky, údeniny a pečivo, ktoré sa spoja do jedného menom párok v rožku. 120 miliónov pracovníkov je rozdelených rovným dielom medzi tieto dve odvetvia: 60 miliónov vyrába párky, 60 miliónov pečie  rožky. Obe skupiny potrebujú dva dni na výrobu jednej jednotky výstupu.

Trocha robotickej makroekonómie: Prečo sa o svoje živobytie nemusíme báť ani v budúcnosti

Teraz predpokladajme, že technológia zdvojnásobí produktivitu v pekárňach. Menej pracovníkov stačí na výrobu rožkov, ale toto zvýšenie produktivity bude znamenať, že spotrebitelia získajú o 33 % viac párkov v rožku. Nakoniec je v ekonomike 40 miliónov pracovníkov, ktorí vyrábajú rožky a 80 miliónov, ktorí párky. V medziobdobí môže tento prechod viesť k nezamestnanosti, a to najmä v prípade, ak sú vyžadované zručnosti značne špecifické. Ale v dlhodobom horizonte, pri relokácii a zmene relatívnej produktivity, nejde o znižovanie pracovných miest, ani v prípade, že distribučné vplyvy tohto prerozdelenia môžu byť zložité a významné.

Váš pracovný týždeň nebude oveľa kratší

Ako stúpa produktivita, ľudia budú musieť jednoducho pracovať menej hodín pri rovnakej úrovni spotreby. Ale mohli by aj pracovať rovnako veľa a zvýšenie produktivity by viedlo k zvýšeniu spotreby, alebo ísť strednou cestou a užiť si viac z oboch. Tento takzvaný "príjmový efekt" znamená, že pracovný čas by mal klesať, ale pokles by to mal byť menší ako jedna k jednej s nárastom produktivity. To ale nie je jediná vec.
Rastúca produktivita nakláňa relatívnu cenu voľného času a spotreby v prospech toho druhého. Ekonómovia tomu hovoria "substitučný efekt". Gregory Clarkov to fascinujúco opísal vo svojej práci. V roku 1700 musel remeselník pracovať takmer 10 hodín, aby si zarobil na kúpu kila hovädzieho mäsa. Ale v roku 2014 medián britského pracovníka dokáže zarobiť okolo desať libier, potrebných na kúpu kila hovädzieho mäsa, za menej ako hodinu. Ak prácu premietneme na tovar, všeobecne platí, že odmena za nadčasovú hodinovú prácu je oveľa vyššia.

Celkový vplyv závisí na rovnováhe dvoch vecí. Angus Maddison odhaduje, že v rokoch 1820 až 1998 reálny HDP na obyvateľa v západnej Európe vzrástol 15-krát. Za rovnaké obdobie sa pracovný čas znížili zhruba o polovicu. Takže dividenda produktivity bola rozdelená v pomere asi 7: 1 v prospech spotreby. Na tomto základe, ak by automatizácia neviedla k obrovským nárastom produktivity, pokles pracovného času by bol len mierny a pomalý. Chcelo by to nárast produktivity o 75 % , aby sme dosiahli 10 % pokles v hodinách strávených v práci. Až nárast produktivity o 150 % by dokázal odkrojiť jeden celý deň z pracovného týždňa.

Trocha robotickej makroekonómie: Prečo sa o svoje živobytie nemusíme báť ani v budúcnosti

Pravdepodobne môžeme čakať, že priemerné mzdy porastú

Medzi ekonómami prevláda konsenzus, že technologické zmeny sú prepojené s trhom práce. Znamená to, že sa stavajú k zvýšeniu produkcie rovnakým spôsobom ako ku zvyšovaniu pracovných miest. Ide však o odvrátenú stranu mince, inovácie dokážu pracovné miesta „ušetriť“ . História poskytuje dobré dôkazy pre túto hypotézu. Ak by technológie dokázali vytvárať pracovné miesta, muselo by to viesť k nárastu mzdy a zároveň k ponechaniu úrokových  sadzieb bezo zmeny. Zozbierané údaje Bank of England naznačujú, že dlhodobé sadzby (obdobie vysokej inflácie) sa od roku 1500 pohybovali na úrovni okolo 4 %. Od roku 1800 rástla reálna mzda o faktor okolo 15. Samozrejme tieto súhrnné údaje nezohľadňujú podstatné rozdiely medzi jednotlivými pracovnými zaradeniami. Niektorí pracovníci môžu byť zasiahnutí veľmi tvrdo, a to najmä vtedy, ak je ich ľudský kapitál zastaraný. Robotizácia nemusí byť dobrou správou pre všetkých pracovníkov.

Trocha robotickej makroekonómie: Prečo sa o svoje živobytie nemusíme báť ani v budúcnosti

Tvrdiť, že z robotizácie bude ťažiť kapitál na úkor trhu práce, môžeme uveriť, ak bude podstata iná, než u inovácií, ktoré sme tu mali predtým. To, v čom by mohol byť rozdiel, je vzájomná nahraditeľnosť práce a kapitálu. Pribúdaním kapitálu by jeho relatívna cena mala klesnúť o viac než množstvo a aké sa zvýšil. Predstavte si taxík a taxikára. V podstate jeden nedokáže nahradiť to druhé. Musia sa  kombinovať v pevných pomeroch. Taxík s dvoma vodičmi alebo vodič s dvoma taxíkmi nevytvára žiaden ďalší výstup. Skôr to bude technologický pokrok, ako rýchlejšie autá, satelitná navigácia. Uber už príliš nezmenil dosiahnuté skóre. Ale snáď robotizácia dokáže prácu a kapitál zmeniť na oveľa zameniteľnejšie. Vodič môže byť nahradený počítačom, alebo cestujúci bude jazdiť po vytýčenej trase v aute bez vodiča. Ak by sme dospeli k takejto nahraditeľnosti, rast kapitálu v priebehu času by viedol k vyššiemu podielu príjmov. Ekonómovia Piketty a Zuchmann argumentujú, že sa to sa týka oveľa širšieho spektra technologických zmien než len robotizácie a to je dôvod, prečo sa prhlbuje priepasť nerovnosti v posledných dvoch desaťročiach.

Mohli by roboti pomôcť v boji proti sekulárnej stagnácii?

Ak máte obavy o dlhoročnú stagnáciu,potom by vám roboty mohli ponúknuť niekoľko dôvodov na radosť. V prvom rade, ak robotizácia naozaj predstavuje významný nárast produktivity, ktorá zvyšuje limitnú produktivitu kapitálu, potom by to malo tlačiť na rovnováhu dlhodobých reálnych sadzieb a teda zmierniť obavy z dlhoročnej stagnácie. Po druhé, zatiaľ čo ekonomická teória obvykle predpokladá, že technologický rast znamená, že kapitál je jednoducho bez nákladov roztavený a vyrobený do novších a produktívnejších strojov, v praxi si niektoré inovácie môžu vyžadovať zošrotovanie starého kapitálu, a tým aj príliv nových investícií. Tento zvýšený dopyt po investíciách by mal tlačiť na rovnováhu. Je to trochu špekulatívne, ale na základe takéhoto názoru je ťažké veriť že roboty dokážu pokryť rast produktivity, aj v prípade, že dochádza k sekulárnej stagnácii.

Pozor na neočakávané dôsledky

Možno najdôležitejšie historické ponaučenie pre ekonómov zo všetkého je si uvedomiť, že najväčšie dôsledky inovácie sa často prejavujú  ďaleko za hranicami odvetvia, v ktorom sú nasadzované. Vezmime si lodný kontajner. Preprava tovaru prebieha v uzamknutých kontajneroch, ktoré možno zdvihnúť priamo na korbu nákladného auta, či naložiť na nákladný vlak. Prinieslo to obrovské úspory oproti časom, keď sa tovar musel prepravovať v drevených debnách, ktoré potrebovali individuálnu nakládku a zabalenie. Vynálezom kontajnerov sa kombinované úspory nákladov na pracovnú silu, čas, prístavisko a poistenie proti poškodeniu či krádeži, znížili odhadom na tonu nákladu 39-krát. Podľa prepočtov to viedlo k osemnásobnému zvýšeniu vzájomného obchodu medzi krajinami s kontajnerovými prístavmi. Kým zamestnanosť poklesla, produktivita práce stúpla takmer 20-krát. Pre lodný priemysel to nebola masívne likvidačná technológia, napriek tomu, že sa obchodné vzory v zásade zmenili, priemysel stal sa viac koncentrovaný a paradoxne menej ziskový.

Trocha robotickej makroekonómie: Prečo sa o svoje živobytie nemusíme báť ani v budúcnosti

Ale tým, že sa znížili náklady na obchodovanie, kontajnerizácia otvorila možnosti nových dodávateľských reťazcov a obchodných dohôd, ktoré boli predtým príliš nákladné. Vo výsledku nové obchodné toky viedli k podstatnému priestorovému prerozdeleniu hospodárskej činnosti. Skutočný makro dopad kontajnerov nenastal na mori alebo na strane dokov. Preto aj najväčší vplyv robotizácie sa môže prejaviť ďaleko od priemyslu, ktorý roboty nasadí. A spôsobom, ktorý by si dnešní makroekonómovia nevedeli nikdy predstaviť.

Roboti sú (pravdepodobne) naši priatelia

V dlhodobom horizonte, racionalizačná technologická zmena znamená, že môžeme robiť viac vecí. A to je všeobecne dobrá správa. V dlhodobom horizonte to nevytvára nezamestnanosť a mohlo by to dokonca pomôcť vyhnúť sa sekulárnej stagnácii. Ale to by mohlo zmeniť spôsob, akým je rozdelený výstup. Prepracovanie dnešnej teórie a správne pochopenie účinkov jednotlivých inovácií, bude pravdepodobne zamestnávať ekonómov v ľudskej, či robotickej forme ešte najbližších niekoľko rokov.

 

Autorom je John Lewis z výskumného oddelenia Bank of England.