oPeniazoch.sk, of dollars and data Foto: thinkstock
Samozrejme, že zdrojom príjmov hedžových fondov sú poplatky od klientov. Málokto však vie, že to je veľmi silná zbraň v rukách hedžových fondov.
Hedžové fondy klientom bežne účtujú dva druhy poplatkov. Za správu majetku a za zhodnotenie prostriedkov. Poplatok za správu majetku sa podľa dlhodobých priemerov pohybuje okolo 2 %, z dosiahnutého zisku si hedžové fondy stiahnu asi 20 %. Poviete si, že to férové, ale treba si uvedomiť, že už za menej ako dvadsať rokov na tom bude hedžový fond lepšie ako jeho klienti. Ak totiž bude fond ročne dosahovať 10 % zhodnotenie a bude reinvestovať všetky prostriedky, ktoré od klientov na poplatkoch vyberie, výnosy klientov hedžový fond pri tomto nastavení vyrovná už v 17. roku fungovania.
Podobný model sa dá samozrejme aplikovať aj na burzovo obchodovaných fondoch (ETF), ale výsledok bude trochu iný. Burzovo obchodovaný indexový fond, ktorý si účtuje poplatok päť bázických bodov (0,05 %) z hodnoty spravovaných prostriedkov, by na dosiahnutie rovnakých výnosov ako majú jeho klienti prostredníctvom reinvestovania vybraných poplatkov pri priemernom ročnom zhodnotení na úrovní 10 % potreboval 1500 rokov.
Zlou správou pre hedžové fondy je, že od nich v ostatnom čase stále viac investorov prechádza práve k lacným indexovým fondom. Na to už hedžové fondy zareagovali znížením poplatkov, v priemere si dnes účtujú "len" 1,4 % a 17 %. To ale situáciu nijako zásadne nemení, len namiesto 17 rokov potrebujú na dorovnanie účtov svojich klientov 22 rokov. V porovnaní s časom, ktorý k dosiahnutiu rovnakého cieľa potrebujú lacné indexové fondy, ide o kvapku v mori.
