oPeniazoch.sk, thefelderreport;ČTK Foto: SITA/AP;TASR/AP
Vráťme sa dve desaťročia dozadu. Vtedajší šéf americkej centrálnej banky Alan Greenspan v tom čase varoval pred "iracionálnym nadšením" na americkom akciovom trhu, nebezpečenstvom spojeným s prudkým nárastom cien akcií.
Greenspan mal na mysli riziko, ktoré prináša dlhodobo nízka inflácia. Upozorňoval, že slabý rast spotrebiteľských cien posilňuje dôveru investorov v akcie, čo môže vyústiť do vzniku akciovej bubliny. Greenspanovo varovanie prišlo v čase, keď index technologického trhu Nasdaq Compoiste vzrástol od začiatku roka 1990 do decembra 1996 zo zhruba 400 bodov na približne 1 300 bodov. Šéf Fedu dokonca povedal, že tieto obavy sú tak závažné, že musia byť integrálnou súčasťou úvah o nastavení menovej politiky americkej centrálnej banky.
Keď na začiatku nového tisícročia spľasla internetová bublina, Greenspan svojimi snahami zaplátať všetky diery paradoxne pomohol vzniku ďalšej finančnej katastrofy. Jej silu svet spoznal ani nie o desať rokov neskôr.
A ani dnes, dvadsať rokov po Greenspanovom varovnom vyhlásení a spľasnutí dvoch obrovských bublín, ako by sme sa nepoučili. I dnes sa ceny akcií, dlhopisov alebo nehnuteľností, pohybujú na zmaysleniahodných úrovniach. Vďaka čomu sa do závratných výšin dostali?
Fed má v ekonomickom vývoji jasno. Členovia menového výboru americkej centrálnej banky vyjadrovali na ostatnom zasadnutí presvedčenie, že domáca ekonomika rastie dostatočne silno na to, aby to odôvodňovalo skoré zvýšenie úrokových sadzieb. Hlasujúci členovia výboru odhadovali usúdili, že krátkodobé riziká pre naplnenie ekonomického výhľadu sú zhruba vyrovnané. Podľa agentúry Reuters už prevláda takmer všeobecné presvedčenie finančných trhov, že Fed svoju základnú sadzbu zvýši na zasadnutí Výboru pre operácie na voľnom trhu (FOMC) 13.-14. decembra. Argumenty im na to poskytli solídne výsledky trhu práce, ale aj zachovanie kredibility inštitúcie, keďže sadzbu naposledy zvýšili pred rokom. Čo sa týka ďalšieho uťahovania politiky, bude podľa zverejnení zo zasadnutia závisieť od situácie a relevantných výsledkov ekonomiky.
Väčšina účastníkov zasadnutia vrátane nehlasujúcich členov sa zhodla, že sadzby by bolo vhodné zvýšiť "relatívne skoro". Niektorí sa vyslovovali pre to, aby sa tento krok konkrétne odohral na decembrovom zasadnutí, čo by podľa nich posilnilo vierohodnosť Fedu. Rast sadzieb by mohol negatívne dopadnúť na cenu akcií, ktoré v posledných rokoch profitujú z mimoriadne uvoľnených menových podmienok. Sama Yellenová priznala, že odkladanie utiahnutia monetárnej politiky môže vnášať do ekonomiky riziká prehrievania v dôsledkov až príliš dlhej expanzívnej fázy.
Akciová rally na Wall Street by sa rozhodnutím FEDu zastavila, prísnejšia menová politika má za následok horšiu výkonnosť akciových titulov v krátkodobom horizonte. História ale ukazuje, že v dlhodobejšej perspektíve akcie rastú, aj napriek vyšším sadzbám. Akcioví investori ale dobre vedia, že na minulosť sa odvolávať nemožno. Treba mať na pamäti, že Fed ešte nikdy nedržal sadzby tak nízko tak dlho, chystané utiahnutie tak bude o niečo riskantnejší podnik.
FED po prvýkrát po takmer dekáde zvýšil základnú sadzbu vlani v decembri z rekordného minima 0,0-0,25%, na ktorom ju v snahe o podporu hospodárskeho rastu držal sedem rokov. Ďalšie zvyšovanie úrokov ale centrálnu banku prinútili odložiť obavy okolo vývoja svetovej ekonomiky, výkyvy na finančných trhoch a neistota okolo odchodu Británie z Európskej únie. Na poslednom zasadnutí potom nebola na takýto krok vhodný čas kvôli prezidentským voľbám.
Šéfka Fedu Janet Yellenová minulý týždeň v Kongrese povedala, že dôvodov na zvýšenie úrokov v USA je stále viac a že by k nemu banka mohla prikročiť už čoskoro. Dodala, že zvolenie Donalda Trumpa za prezidenta USA na plánoch Fedu ohľadom zvyšovania sadzieb nič nezmenilo.
