oPeniazoch.sk, dollarcollapse;bloomberg Foto: SITA/AP
Pri pohľade na skupovanie akcií centrálnymi bankami nepanuje jednotný názor. Jedni tvrdia, že to je účinný stimulačný nástroj, druhí upozorňujú, že to je len vytváranie fiktívneho dopytu, čo v konečnom dôsledku iba nafukuje akciovú bublinu.
Kritici tohto intervenčného kroku navyše varujú, že centrálne banky svojimi zásahmi na akciovom trhu prehlbujú už aj tak obrovskú priepasť medzi superbohatými a zvyškom sveta. Vo všeobecnosti totiž platí, že čím je človek bohatší, tým viac peňazí má uložených v akciách.
Niektoré hlasy dokonca tvrdia, že sa centrálne banky negatívne podpisujú na efektivite trhov, pretože sa nesprávajú ako klasickí investori reagujúci na kurzotvorné informácie. Platí síce, že ceny akcií dlhodobo vždy rastú, ale ak ich bude vyššie hnať výhradne nákupné šialenstvo centrálnych bánk, hrozí, že sa čoskoro dočkáme udalostí podobných tým z rokov 2000 a 2008.
Z veľkých centrálnych bánk sú na akciovom trhu aktívne najmä Švajčiarska národná banka (SNB) a Bank of Japan. Na začiatku novembra sa k možnosti skupovanie akcií vyjadrila aj guvernérka americkej centrálnej banky Janet Yellenová.
Hodnota akciového portfólia SNB sa v tohtoročnom treťom štvrťroku podľa výpočtov spravodajskej agentúry Bloomberg proti predchádzajúcim trom mesiacom zvýšila o jedno percento na 62,4 miliardy dolárov. SNB mala ku koncu septembra podiel v zhruba 2 500 amerických verejne obchodovaných firmách, najvýznamnejšie pozície držala v Apple, Microsoft a ExxonMobil.
Bank of Japan je dnes jedným z piatich najväčších podielnikov v 81 spoločnostiach zastúpených v indexe Nikkei 225 a je na ceste k tomu, aby sa v priebehu budúceho roka stala vôbec najväčším individuálnym akcionárom v 55 firmách, okrem iného vo výrobcovi fotoaparátov a zdravotníckych prístrojov Olympus, producentovi priemyselných robotov Fanuc alebo výrobcovi zariadení na testovanie polovodičových súčiastok Advantest. Minulý mesiac banka takmer zdvojnásobila ročný objem akcií, ktoré skupuje prostredníctvom burzovo obchodovaných fondov (ETF), na šesť biliónov jenov.
Fed síce v súčasnosti kvôli legislatívnym obmedzeniam akcie skupovať nesmie, podľa Yellenovej by však možnosť tohto typu intervencie bola silnou zbraňou v rukách amerických centrálnych bankárov, keďže ceny akcií sú významným faktorom ovplyvňujúcim výdavky spotrebiteľov i samotných spoločností
