oPeniazoch.sk, Bloomberg Foto: thinkstock
Ekonómovia sa radi vyjadrujú o veciach z hľadiska ponuky a dopytu. Makroekonómia sú rovnakí. Aj pre základný model recesie využívajú agregátny dopyt a agregátnu ponuku. Interakcia medzi týmito dvoma určuje, či je rast vysoký alebo nízky.
Keynesiánci veria, že recesia, alebo aspoň väčšina z nich, je spôsobená nedostatkami agregátneho dopytu, ktoré sa vláda snaží opraviť. Monetariáni používajú rámec ponuky a dopytu ešte viac. Hlboko v útrobách akademického sveta sa ekonómovia už dávno pýtajú, či má zmysel uvažovať o makroekonomike týmto spôsobom. Existuje predsa mnoho iných spôsobov.
Asi pred 10 rokmi, prišli ekonómovia Paul Beaudry a Franck Portier s myšlienkou, že recesia by mohla nastať vtedy, keď si ľudia uvedomia, že spomalenie rastu produktivity by mohol nastať v blízkej budúcnosti. Ak začnú predvídať nižšiu produktivitu, firmy škrtnú investície, začnú prepúšťať zamestnancov a zníži sa výkon. Spôsobil by recesiu šok z ponuky, alebo dopytu? Šoky v ponuke tradične vyvolávajú náhodné zmeny produktivity. Ponuka veľmi ovplyvňuje produkciu firiem. Ale v krátkodobom horizonte za škrtmi v investíciách a pracovných pozícií vidia Beaudry a Portier model dopytového šoku. Tieto dva pojmy ale nie sú príliš zreteľné, ak sa veci začnú komplikovať.
V ostatnom čase sa niektorí makroekonómovia pustili opačným smerom kauzality. Existujú spôsoby, ktoré krátkodobo navyšujú dopyt ale spôsobujú jeho pokles v dlhodobom horizonte.
Jedným z dôvodov, kedy k takémuto stavu dôjde, je nižšia ekonomická aktivita. Keď spoločnosti investujú menej do nových technológií. Nové technológie sú jedným z hlavných hnacích motorov rastu produktivity, ale zvyčajne nepadajú z neba. Vyžaduje si to investície. Najskôr do výskumu, potom do implementácie a akceptácie nových technológií. Napríklad také vozidlá bez vodiča. Ich vývoj zhltol miliardy dolárov. V recesii, keď firmám chýba hotovosť, majú aj menej peňazí na míňanie. Takže nové technológie musia počkať, na rad sa dostanú až za niekoľko rokov. To vedie k pomalšiemu dlhodobému rastu.
Tento scenár je základom dvoch nových teoretických prác. Pod prvou sú podpísaní Diego Anzoategui, Diego Comin, Mark Gertler a Joseba Martinez. Zobrali si štandardný model poklesov založený na dopyte. Je to teória, ktorú často počuť od centrálnych bankárov, ale obhajuje ju aj laureát Nobelovej ceny Paul Krugman a mnoho ďalších. Pracuje s predstavou, že technológie stoja peniaze. Analytici vo svojom výskume zistili, že rast produktivity klesá potom, čo dopyt rastie. A že to môže spôsobiť poklesy na niekoľko rokov. Aj druhý výskum, ktorý robili Gianluca Benigno a Luca Fornari dospel k podobným záverom.
Zhoduje sa to so skúsenosťami krajín tvrdo zasiahnutých finančnou krízou a recesiou v rokoch 2007-2009? Vtedy všetci spanikárili a skončili s výdavkami, spotrebitelia prestali nakupovať, firmy prestali investovať a vytvárať nové pracovné miesta, zamestnávatelia začali prepúšťať pracovníkov. Bol to klasický, učebnicový pokles agregátneho dopytu. Recesia sa následne ťahala niekoľko rokov, rast produktivity spomalil. Presne ako to vykresľujú modely analytikov.
Existujú aj iné prístupy. Ekonómovia Brad DeLong a Larry Summers sa domnievajú, že keď recesia vyhodila ľudí z práce, ich pracovné schopnosti, pracovná etika a pracovné návyky vymiznú, čo z nich vytvára menej produktívnych zamestnancov v budúcnosti. Ďalšia skupina sa domnieva, že nízky dopyt by mohol znížiť produktivitu tým, že ľudia sú menej nároční na tovar, ktorý si chcú kúpiť, čo bráni spoločnostiam nájsť nové spôsoby napĺňania ich potrieb.
Niektoré z týchto teórií budú potrebovať veľa empirických dôkazov, aby sme ich prijali za konvenčnú teóriu. Ale predstava, že dopyt môže mať vplyv na ponuku zvyšuje možnosť, že by sme sa mali zamyslieť nad takýmito teóriami makroekonomiky. Možno, že opatrenia na zvýšenie dopytu v recesii, ako sú fiškálne stimuly, alebo snáď uvoľnenie menovej politiky, by mohli podporiť rýchlejší rast produktivity, a dať tak ekonomike impulz nielen v krátkodobom horizonte, ale aj počas ďalších rokov.
Táto myšlienka sa označuje ako "Verdoornov zákon," a nie je v súčasnosti akceptovaná v ekonomických kruhoch. Predstava, že produktivita rastie len na vlastnom základe a nemôže sa urýchliť stimulmi, je hlboko zakorenená. Ale tieto nové teórie ukazujú, že existuje možnosť, že sa mýlime. Že posilnenie ekonomiky v krátkodobom horizonte môže priniesť ovocie aj v budúcnosti.
Autorom je ekonóm Noah Smith.
