oPeniazoch.sk, TASR
Rozpočtové ciele na najbližšie tri roky by mohli ohroziť viaceré riziká. Deficit verejných financií by tak v roku 2017 z plánovaných 1,3 % hrubého domáceho produktu (HDP) mohol vzrásť na 1,6 % HDP, ak by sa viaceré z nich naplnili. Konštatujú to analytici Národnej banky Slovenska (NBS) v analýze návrhu rozpočtu verejnej správy. Na najbližšej schôdzi o ňom bude rokovať parlament.
Medzi negatívne riziká na príjmovej strane patrí rozpočtovaná výška dividend z SPP vzhľadom na nadhodnotenie ich rozpočtovanej výšky v minulých rokoch. Za ďalšie považujú analytici absenciu implementácie metodiky aktualizácie príjmov Enviromentálneho fondu z predaja emisných povoleniek. „Negatívnym rizikom na výdavkovej strane je nízky rozpočtovaný objem kompenzácií medzispotreby a investícií, pričom tieto výdavky môžu aj pri zohľadnení vytvorených rezerv presiahnuť rozpočtovanú úroveň spolu až o 0,42 % HDP,“ priblížili analytici NBS.
Ďalej za riziko považujú aj výrazne nižší 1,3-% rast výdavkov verejného zdravotného poistenia v budúcom roku, keď v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi sa pohyboval na úrovni okolo 4 %. „Opatrenia v oblasti revízie výdavkov v zdravotníctve by mali priniesť v budúcom roku úsporu výdavkov verejného zdravotného poistenia vo výške 143 miliónov eur,“ vyčíslili analytici NBS. Zefektívniť by sa mali náklady na lieky a zdravotnícky materiál. „Vzhľadom na to, že väčšina opatrení je v štádiu prípravy, existuje neistota v ich účinnej implementácii. Navyše rozpočet predpokladá, že dôjde len k internej reštrukturalizácii výdavkov zdravotných poisťovní bez úspor na výdavkoch na zdravotnú starostlivosť, preto predpokladaný pokles výdavkov poistenia považujeme za rizikový,“ objasnili analytici.
Pri rozpočte však našli aj pozitívne riziká. Jedným z nich sú dividendy SEPS, kde boli plány spoločnosti týkajúce sa dividend v minulosti konzervatívne. „Pozitívne riziko na strane príjmov sa týka aj neistoty v makroekonomickom vývoji. Za predpokladu, že by sa v roku 2017 naplnila posledná makroekonomická predikcia NBS, tak by bolo možné v daňových a odvodových príjmoch zlepšiť ich plnenie o 0,26 % HDP,“ predpokladajú analytici NBS s tým, že pozitívom na výdavkovej strane je aj nižšia úroveň spolufinancovania, čo v skutočnosti predstavuje odklad týchto výdavkov na neskoršie obdobie vzhľadom na očakávanú akceleráciu absorpcie eurofondov v budúcnosti.
NBS tiež uviedla, že podporuje iniciatívu Hodnota za peniaze, ktorá môže prispieť k hospodárnejšiemu vynakladaniu verejných prostriedkov. „Úspešná realizácia je ale podmienená pretavením záverov analýz do rozpočtového procesu, ako aj praktickou implementáciou riešení. Keďže iniciatíva nemá zatiaľ oporu v legislatíve, uplatnenie jej záverov od praxe zostáva otázne,“ dodali analytici národnej banky.
