oPeniazoch.sk, Medium Foto: SITA/AP
Hlavou, či srdcom? Jeden z najzaujímavejších experimentov v ekonómii je známy ako ultimátna hra. Dokáže nám predostrieť pravdu o ľudskej prirodzenosti. O tom, ako sme citovo naprogramovaní, prečo robíme veci, ktoré ak sa nad nimi hlbšie zamyslíme, nedávajú žiaden zmysel.
Ultimátna hra si vyžaduje dvoch hráčov. Prvý hráč dostane peňažnú čiastku, má ju rozdeliť medzi oboch hráčov. Druhý hráč môže rozhodnutie prvého hráča prijať, alebo odmietnuť. V prípade, že druhý hráč návrh akceptuje, peniaze sa rozdelia medzi dvoch hráčov, ako to navrhol prvý hráč. Ale ak druhý hráč jeho návrh odmietne, potom ani jeden z hráčov nedostane nič.
Ak sa na to pozrieme z racionálneho ekonomického hľadiska, druhý hráč by mal prijať akýkoľvek návrh, nech už prvý hráč ponúkne čokoľvek, je to lepšie ako nič. Ale toto nie je tak jednoznačné v každodennom rozhodovaní sa. Ľudia sa podľa tohto modelu nesprávajú.
Výskumy ukazujú, že odmietame ponuky, ktoré považujeme za neférové. Aj keď sa to mení na základe kultúry a ďalších faktorov. Jedna verzia výskumu dokonca pracuje s dvoma hráčmi pod vplyvom alkoholu. Za vysvetlením, prečo na veci nehľadíme vždy racionálne, treba hľadať neurológiu. V jednom experimente monitorovali účastníkov cez MRI, aby dokázali zaznamenať zmeny v mozgovej kôre, keď účastník nesúhlasil s podmienkami. Výsledok: pokiaľ ide o rozdelenie koláča, nesprávame sa racionálne, ale na základe citov.
To by mohlo byť podstatné pri vysvetľovaní príčin Brexitu a Trumpvho víťazstva. Nikto nemohol uveriť tomu, ako v Británii a USA mohli takto ľudia zahlasovať. Boli sme svedkami reakcií "ako len mohli byť takí hlúpi?!" Tieto reakcie ale zdá sa nezachytili niečo veľmi zásadné, čo sa tu aktuálne deje.
Politika obchodu, globalizácie a imigrácie sa ukázala, že by môže mať veľký globálny ekonomický prínos. Pozrime sa na dopad, ktorý mala na globálnu chudobu.
Vzostup Číny pozorne odzrkadľuje to, ako veľa dokázal medzinárodný obchod a globalizácia urobiť pre zdvihnutie miliardy ľudí z chudoby. Zatiaľ čo Čína a rozvojový krajiny dokážu nesmierne ťažiť z obchodu, aj pre rozvinutý svet prináša výhody. Komparatívne výhody. Otázka potom znie, kto dostane každý ten dolár navyše, z toho množstva, aké sa nahromadilo v USA a Veľkej Británii?
Malá nápoveda: nie, nebudú to ľudia, ktorí hlasujú pre Trumpa a za Brexit. Títo ľudia sa nestarajú o to, čo predstavuje úspech pre ľudstvo. Toto nie je ich graf.
Ich graf vyzerá inak. A nie sú to krivky, ktoré smerujú hore.
Sme svedkami ultimátnej hry. Vďaka štrukturálnemu ekonomickému rastu USA sa významne zvyšuje hromada peňazí, ktoré majú byť prerozdelené. Ale tieto grafy naznačujú, ktorí hráči sú v hre.
Prvý hráč ultimátnej hry sú ľudia z USA a Veľkej Británie, ktorí majú úžitok z globalizácie a medzinárodného obchodu. Je to "elita", výsmešne označovaná za horné jedno percento.
Druhý hráč je každý v Spojených štátoch a vo Veľkej Británii, kto nie je z vyššej príjmovej vrstvy. Sú to všetky krivky z druhého grafu, ktoré sa neťahajú smerom hore.
Počet ľudí , ktorí rozhodujú o hromade peňazí v hre rastie. Druhý hráč je ten, ktorý sa snaží získať stále väčší podiel z hromady peňazí pre seba.
Možno je lákavé prijať humanistický argument, že je predsa v poriadku prinášať obete pre získanie väčšieho dobra. To, čo sa deje v prvom grafe, robí to, čo sa deje druhom grafe prijateľnejším. Je to v poriadku, ak bude americká stredná trieda trpieť, ak tým pomôže vytiahnuť Čínu a ostatný sveta z chudoby.
Ak ponecháme stranou, kto má vlastne prospech v rozvinutom svete z pokračovania politiky, ktoré nás doviedli až k tomuto bodu, treba povedať, že to je jednoducho celé zlé. Ide o falošnú voľbu. Prínosy z obchodu a prisťahovalectva a globalizácie sú obrovské, a to aj pre rozvinuté krajiny, avšak za predpokladu, že sa s nimi bude nakladať správne. Každému by sa v rámci týchto krajín darilo lepšie, keby… Ale nedarí sa, pretože to nie je dobre riadené. Vidíme, ako všetko pekne mizne, pretože jeden z hráčov bol mimoriadne chamtivý.
Dôsledky hlasovania o Brexite sa preberali aj na Národnom zjazde Republikánskej strany, rozberalo sa, čo sa vlastne udialo a či bude rozumné nominovať Trumpa, alebo jednoducho odignorovať nezáväzné referendum z Veľkej Británie. Nakoniec to dopadlo tak, že z racionálneho hľadiska sú výsledky také, s akými spokojní byť nemôžeme. Chýba uznanie našej úlohy v tejto hre. Chceme presadiť určité výsledky, pretože sme v úlohe prvého hráča, pritom očakávame, že druhý hráč prikývne na podmienky, bez ohľadu na to, čo mu ponúkneme.
Mohla by to byť neuveriteľne nebezpečná cesta smerom dole. Ľudia na druhej strane tejto hry vidia príliv v podobe globalizácie na celom svete ako dvíha člny všetkým ostatným, ale im nie. Trump a Brexit im umožnil dať najavo svoje pocity, zamietnuť návrh v podobe obchodu, imigrácie a globalizácie. Ignorovanie týchto hlasov by bola obrovská chyba. Kedykoľvek malá skupina profituje na úkor tej väčšej, výsledkom je zvyčajne revolúcia. Našťastie v rámci USA a Veľkej Británii, vo väčšine prípadov, sa cit presmeroval na volebné urny. Ale čo ak volebné urny jedného dňa prestanú fungovať?
Brexit a Trump by mali poslúžiť ako budíček. Áno, obchod, globalizácia, imigrácia sú dobré veci. Dokážu vytvárať dostatočne veľký koláč. Ale nemala by sa hrať ultimátna hra, škrtiť toho druhého hráča , ktorému už bude jedno, aký veľký koláč v hre je, ak bude mať pocit, že z neho nedostal spravodlivý kus. V takom prípade zamietne zo stola všetko.
