oPeniazoch.sk, Fidelity International Foto: TASR/AP
Víťazstvo kandidáta Donalda Trumpa je aj napriek slabšej pozícii v prieskumoch stále v hre, tento víťaz republikánskych primárok sa zdanlivo dokáže len za pár dní, či týždňov otriasť z akéhokoľvek škandálu.
Trump v predvolebnej kampani zaujal hlavne bielych mužov z robotníckych profesií a bez vyššieho vzdelania. Teda skupinu, ktorá sa už dlho cítila byť politiky odsunutá na okraj záujmu a takmer nepocítila pokrízový ekonomický rast. Nutné je však podotknúť, že mnohí realitného magnáta pravdepodobne nebudú voliť vďaka jeho ekonomickej politike, ale skôr kvôli tomu, čo reprezentuje – disent voči politickej korektnosti a establishmentu, ktorý Trumpových voličov z ich pohľadu príliš dlho ignoroval na úkor iných skupín a záujmov. Navyše, nie všetky ním navrhované kroky by nízkopríjmovému bielemu obyvateľstvu pomohli, čo podčiarkuje, že podporu získava skôr na základe emócií, než ekonomických kalkulácií.
Trumpove výroky, či už tie, týkajúce sa domácej, zahraničnej alebo ekonomickej politiky, sú často spontánne, neplánované a často si protirečia alebo nie sú v súlade s jeho správaním v minulosti. Aj tak sa však dá povedať, že Trump v niektorých oblastiach zachováva názorovú konzistenciu, a že sa tak dá poskladať približný obrázok, aké ekonomické dôsledky by mohla mať politika jeho administratívy.
Komu by jeho víťazstvo pomohlo
V krátkodobom horizonte by ako víťazi mohli vzísť korporácie. Trump totiž navrhuje radikálne zoškrtanie daní, pričom najbohatšie korporácie by namiesto súčasných 35 percent z príjmu platili len 15 percent.
Kvôli Trumpovmu odporu voči environmentalizmu by sa na jeho víťazstvo mohli tešiť aj ťažobné spoločnosti a rafinérie. Pomôcť by Trump mohol aj upadajúcej ťažbe čierneho uhlia.
Na svoje by si prišiel aj americký vojensko-priemyselný komplex. Trump totiž chce až zdvojnásobiť výdavky na obranu z 3 percent HDP na 6 percent. Tu treba poznamenať, že Spojené štáty dnes dávajú na obranu najviac zo všetkých krajín sveta. Ďalšie investície by pochopiteľne pomohli ako výrobcom zbraní, tak konštruktérom lietadiel, lodeniciam, vývojárom všemožných technológií a vojenských kontraktorom.
Trump tiež navrhuje masívne investície do infraštruktúry. Bez toho aby presne špecifikoval čiastku, uviedol, že by mala byť dvojnásobná, než akú sa chystá preinvestovať Clintonová. Malo by teda ísť o vyše pol bilióna dolárov. Megalomansky plán by pomohol najmä domácemu stavebnému priemyslu. Vzhľadom na to, že Trump chce znížiť dane, vyvstáva otázka, kde by na investície získal prostriedky. Experti sa nedomnievajú, že by sa znížením daní povzbudil súkromný sektor a ten by sa rozrástol tak, že by ušlé príjmy kvôli nižším daniam štátnej pokladnici vykompenzoval. Najskôr by sa tak radikálne zvýšili deficity, čo by pôsobilo veľmi ironicky hlavne kvôli politickým krízam, ktoré vyvolávali republikánski zákonodarcovia zakaždým, keď sa Obamova administratíva pokúsila navýšiť strop štátneho dlhu. Navyše by sa do budúcnosti pravdepodobne zdvihli úroky amerických dlhopisov a skomplikovalo sa tak obsluhovanie štátneho dlhu.
Zmiešané výsledky
Opozícia voči liberalizácii obchodu, teda napríklad dohodám TTIP a TPP, je ekonómami široko kritizovaná. Ako podotýka analýza Fidelity, Trumpovo vyhrážanie sa protekcionizmom nie je úplne v súlade s tradičnými republikánskymi hodnotami, ktoré diktujú minimálne zasahovanie štátu do ekonomiky. Kontroverzný je aj Trumpov plán zaviesť clá a reštrikcie proti čínskym importom ako odvetu proti umelému oslabovaniu čínskej meny, ktorá zlepšuje čínsku obchodnú bilanciu, zatiaľ čo zhoršuje tú americkú.
To pochopiteľne uškodí najmä spoločnostiam, ktoré sú závislé na importoch z Číny. A tých nie je vôbec málo. Čína je po Kanade druhým najväčším obchodným partnerom USA. Množstvo amerických firiem má v Číne svoju výrobu alebo partnerov a clá by mohli narušiť globálne hodnotové reťazce. Naopak ťažiť by z protekcionizmu mohol domáci spracovateľský sektor. Jedným príkladom za všetky sú americké oceliarne.
Komu by jeho víťazstvo nepomohlo
Sektorom, ktorý by mohol vážne utrpieť, je poľnohospodárstvo. Viac ako štvrtina zamestnaných ľudí v tomto segmente pravdepodobne pracuje nelegálne. Lacná pracovná sila, ktorá sa podieľa na pestovaní a zbere ovocia, orechov a zeleniny, môže byť v USA nelegálna z viac než polovice. Niektoré farmy pritom na tejto lacnej pracovnej sile priamo závislé. Zamedzenie imigrácie do USA a postavenie múru na hraniciach s Mexikom by tento sektor mohlo vyjsť draho.
Nie je to však len lacná pracovná sila, ktorú by ohrozila Trumpova protiimigračná politika. Niektorí sa domnievajú, že Trump by mohol obmedziť aj vydávanie víz pre kvalifikovaných pracovníkov, čím by mohli utrpieť aj sektory ako napríklad IT.
Nedarilo by sa tiež sektoru zaoberajúcemu sa zelenou energiou, po ktorej by sa určite znížil dopyt v prípade, že by Trump odvolal záväzky týkajúce sa znižovania emisií. Tiež by pravdepodobne zoškrtal štedré federálne dotácie, ktoré zo štátnej pokladnice do vývoja a podpory predaja týchto technológií dnes plynú. Týkalo by sa to najmä solárneho biznisu a veterných elektrární.
