oPeniazoch.sk, Fidelity International Foto: SITA/AP
V prípade, že sa americkou prezidentkou stala bývalá ministerka zahraničných a prvá dáma Hillary Clintonová, jej politika by sa pravdepodobne príliš nelíšila od tej súčasnej Baracka Obamu, respektíve od demokratickej straníckej línie.
Komu by jej víťazstvo pomohlo
Investície do infraštruktúry patrí podľa vyhlásení kandidátky k jej hlavným ekonomickým cieľom. V tejto oblasti panuje najväčšia zhoda s jej rivalom, realitným magnátom Donaldom Trumpom. Clintonová chce projekty financovať hlavne dvíhaním daní a podľa odhadu investičnej banky Goldman Sachs je možné, že by každý rok zvýšila investície do verejnej výstavby o 17 percent. Pokiaľ Clintonová voľby vyhrá, ťažiť by z toho dokázal aj stavebný priemysel, pretože kandidátka by v prípade výhry chcela počas piatich rokov prefinancovať až 275 miliárd dolárov.
Prezidentovanie Clintonovej, podporujúcej zelenú energiu, by mohlo tiež viesť k väčšiemu dopytu po zelených technológiách a po alternatívnych obnoviteľných zdrojoch elektriny. Spoločnosť S&P spočítala, že dopyt po solárnych paneloch by sa mohla zvýšiť až o dvadsať percent.
Vďaka uvoľnenejšej imigračnej politike by víťazstvo Clintonovej mohlo nahrať poľnohospodárskemu sektoru, ktorý sa spolieha na lacnú pracovnú silu. Podľa odhadov v americkom poľnohospodárstve, lesníctve a rybolove dnes pracuje viac ako štvrtina ľudí nelegálne. Deportácie týchto ľudí, ktorú navrhuje Trump, by túto lacnú pracovnú silu odsunula.
Zmiešaný výsledok
Čo sa zdravotníctvo týka, Clintonová sa vo svojej kampani obula do "predátorského" naceňovania liekov, ktoré nastavili niektoré farmaceutické spoločnosti. Ako príklad môže poslúžiť spoločnosť Mylan, ktorá výrazne zdvihla cenu antialergika EpiPen. Riešením by podľa Clintonovej mohol byť lepší prístup k lacnejším importovaným liekom a pokuty pre spoločnosti, ktoré sa k užívateľom liečiv budú správať "nezodpovedne". Vplyv na firmy, ktorým by kroky prípadnej demokratickej administratívy znížili marže, by boli pochopiteľne negatívne. Optimizmus by však farmaceutickému priemyslu mohlo dodať pokračovanie v politike Obamacare, ktorá rozšírila zdravotné poistenie a zvýšila tým dopyt po liekoch. Celkový vplyv na sektor by tak bol zmiešaný.
Komu by jej víťazstvo nepomohlo
Obaja kandidáti by si priali vidieť nárast minimálneho platu zo súčasnej hladiny 7,25 USD za hodinu. Clintonová po tlaku ľavicového krídla demokratickej strany, ktoré v primárkach podporovalo Bernieho Sandersa, chce túto sumu zvýšiť až na 12 USD za hodinu, zatiaľ čo Trump len na 10 USD. Z tohto pohľadu by sa mohlo zdať, že prezidentovanie Clintonovej by mohlo ohroziť reštaurácie a pohostinstvá, teda sektory s najnižšími platmi. Je však nutné podotknúť, že Clintonová bola k týmto sľubom dotlačená bývalými voliči Sandersa, na ktorých, cynicky povedané, už po voľbách príliš záležať nebude.
Ani ťažiari ropy a rafinérie by z víťazstva Clintonovej nemali radosť. Jej cieľom je v priebehu desiatich rokov, teda ak by sa stala prezidentkou hneď dvakrát za sebou, znížiť spotrebu ropy v USA o tretinu. Tiež sa postavila proti rozšíreniu ťažby na území USA.
