oPeniazoch.sk, The Economist Foto:SITA/AP;thinkstock
Vzostup firemného kolosu ohrozuje konkurenciu aj samotnú legitimitu podnikania. Nakoniec budeme trpieť všetci.
Narušenie. Slovíčko, ktoré sa stalo módnym vo firemných zasadačkách, je zároveň najnápadnejším rysom podnikania. Nejde však o narušenie zavedeného poriadku, ale o zakotvenie skupiny vybraných podnikov v centre globálnej ekonomiky. Niektoré z nich sú staré firmy, ako GE, niektoré z nich patria k esám na rozvíjajúcich sa trhoch, ako je Samsung, ktoré sa chopili príležitostí, ktoré ponúka globalizácia. Elitná elita sú high-tech kúzelníci, ako Google, Apple, Facebook a ostatní, ktorí povstali z firemnej ríše zloženej bitov a bajtov.
Tieto hviezdy sú obdivuhodné v mnohých ohľadoch. Dokážu chrliť výrobky, ktoré zlepšujú život spotrebiteľov, stále inteligentnejšie telefóny či ostrejšie obrazovky televízorov. Poskytujú Američanom a Európanom bezplatné služby, ako je navigácia, či vyhľadávanie, s odhadovanou hodnotou 280 miliárd dolárov. Ale majú dve veľké chyby. Dokážu ľahko rozdrviť konkurenciu, a využívajú neprehľadný manažment, aby si zachovali svoju pozíciu. Hoci sa tomu nedá ľahko postaviť na odpor, ak sa tak neurobí, mohlo by to skončiť zle pre každého.
Spájanie je celosvetový trend. Ročný počet fúzií a akvizícií dosahuje viac ako dvojnásobok toho, čo v roku 1990. Koncentrácia je najviac znepokojujúca v Amerike. Podiel HDP generovaný stovkou najväčších amerických spoločností sa zvýšil z 33 % v roku 1994 na 46 % v roku 2013. Na päť najväčších bánk pripadá 45 % bankových aktív, čo predstavuje nárast o 20 % z roku 2000. V domovine podnikania je počet začínajúcich startupov nižší, než tomu bolo kedykoľvek od roku 1970. Viac firiem skončí, než sa ich zrodí. A tí čo firmy majú, snívajú o predaji niektorému z obrov, skôr než by sa venovali budovaniu vlastného gigantu.
Pre mnohých liberálov ide o dočasný problém. Moderné technológié dokážu znížiť prekážky pre vstupu na trh. Koncentrácia trhu predstavuje menšiu mieru samoopravy, než tomu bolo predtým. Pomalší rast podporuje spoločnosti, aby nakupovali svojich rivalov a prehodnocovali náklady. Rast počtu high-tech firiem je oveľa užitočnejší pre zákazníkov, ak dokážu prilákať viac užívateľov, a keď dokážu zhromaždiť čoraz viac údajov o týchto užívateľoch.
Superhviezdy dosahujú vynikajúce výsledky z menej produktívnej činnosti. Asi 30 % celosvetových priamych zahraničných investícií prúdi prostredníctvom daňových rajov. Veľké firmy bežne používajú "transferové oceňovanie" predstierajú, že zisky vytvorené v tej istej časti sveta sú v skutočnosti vyrobené v inej krajine. Obri tiež nasadzujú svoje armády lobistov, v Bruseli ich už chodí po chodbách 30 000. Treba predsa upraviť zákony tak, aby sa penalizovali malé firmy viac, ako tie veľké.
Nič z toho nepomáha k vytvoreniu pozitívneho obrazu veľkého biznisu. Platenie daní je nevyhnutné pre jednotlivca, ale nepredstavuje povinnosť pre firmy. Pravidlá sú neochvejné pre občanov, ale dajú sa ohýbať keď ide o firmy. Ani zisky sa nepremietajú do miest ako kedysi. V roku 1990 tri najlepšie automobilky v Detroite mali trhovú kapitalizáciu 36 miliárd dolárov a 1,2 milióna zamestnancov. V roku 2014 tri najlepšie firmy v Silicon Valley, dosiahli trhovú kapitalizáciu vyše bilión dolárov, ale mali len 137 tisíc zamestnancov.
Zlosť je preto pochopiteľná, rozčarovanie z podnikateľských politík, najmä pravidiel liberálnej imigračnej politiky, pomohlo napríklad pri referende o Brexite, alebo aby Donald Trump využil republikánsku nomináciu. Protekcionizmus nastoľuje nižšiu životnú úroveň, miernenie obrov si vyžadujú tvrdé zásahy, ale nie nepremyslený radikálny rez. To znamená napríklad premyslený prístup k otázkam, ako je vyhýbanie sa plateniu daní. V tom už krajiny OECD dosiahli pokrok, zostavili spoločné pravidlá na zabránenie parkovaniu peňazí v daňových rajoch. V neposlednom rade sa ale musia popasovať aj s fikciou, že rôzne jednotky nadnárodných spoločností sú naozaj samostatné firmy. Asi bude lepšie brúsiť multilaterálne vyjednávania, než sa pustiť do niečoho takého, ako bol nedávny pokus Európskej komisie uložiť retrospektívne dane pre Apple v Írsku.
Koncentrácia je ešte väčší problém. Predovšetkým v Amerike zvyčajne zvýhodňujú hráčov veľkého biznisu. To sa udialo aj v rokoch 1980 až 1990, kedy obrie firmy ako General Motors a IBM boli ohrozené zahraničnými konkurentmi. Dnes už superstar firmy získavajú kontrolu nad celým trhom, a dokážu si nájsť spôsob, ako zostať lídrom natrvalo.
Obozretní politici musia presadzovať antimonopolnú myšlienku aj v digitálnom svete. To znamená, že si musia dávať väčší pozor na dlhodobé dôsledky veľkých firiem pre nástup a možnosti nádejných začínajúcich firiem. Musia uľahčiť spotrebiteľom presunúť svoje dáta z jedného podniku do druhého, a zabrániť technologickýcm firmám nespravodlivo zvýhodňovať svoje služby prostredníctvom platforiem, (napríklad oblasť, kde sa EK snaží znížiť takmer monopolné postavenie Googlu). Musia sa uistiť, že ľudia majú na výber zo spôsobov, ako je autentizácia svojej identity online.
Vzostup obrov je obratom nedávnej histórie, keď v 80-tych rokoch minulého storočia sa Margaret Thatcherová aj Ronald Reagan otvorene pustili do chránených kolosov, ako boli AT&T a British Leyland. Posuňme sa ale do rokov 1860-1917, kedy bola globálna ekonomika pretvorená vzostupom nových priemyselných odvetví (oceľ a ropa) a nových revolučných technológií (elektrina a spaľovací motor). Tieto zmeny viedli k rastu konkurencie. Obchodní titani tohto veku posilňovali svojej pozície a postupne začali porážať svojich konkurentov i aktivitami mimo podnikateľského prostredia, pestovali si úzke vzťahy s politikmi. To, čo nasledovalo, pomohlo zničiť liberálne prostredie vo väčšine Európy.
Na jednej strane by sme mali všetkými prostriedkami oslavovať úžasné úspechy dnešných superstar spoločností. Na strane druhej potrebuje svet zdravú dávku korektnej súťaže. Aby dnešné obrie spoločnosti boli neustále v strehu a dali možnosť rásť svojej konkurencii, ktorá sa krčí v ich tieni.
