oPeniazoch.sk, wolf street Foto: SITA/AP
Nákaza je dôvod, prečo predstavuje talianska banková kríza jednu z najväčších existenčných hrozieb pre Európu. Neriešiteľné problémy Grécka zídu z očí, zídu z mysle. Brexit na okamih vystrašil investorov aj bankárov, ale talianske bankové strasti majú potenciál zbaviť sa nadobro investorov a vrátiť na začiatok viac ako 60 rokov staré nadnárodné budovanie európskeho štátu.
V ostatnom období sme boli svedkami rastúcej výzvy na predkladanie štátnej intervencie na uprednostnenie daňovníka. Je to niečo, čo by sa malo dostať do análov histórie, uzákonenie nových záchranných pravidiel vstúpilo do platnosti 1. januára 2016. Myšlienka novej legislatívy je prostá. Nikdy nenechať daňovníkov, aby výlučne oni niesli dôsledky pri konkurze európskych bánk, zatiaľ čo držitelia dlhopisov boli vždy náležite odškodnení. Ešte predtým, než sa nové pravidlá vyskúšali, objavila sa trhlina, ktorá by umožnili talianskej vláde a európskym orgánom, aby nahnali európskych daňovníkov na záchranu tretej najväčšej verejne obchodovanej banky Talianska, Monte Dei Paschi. Ako informoval Reuters, pravidlá, ktoré sú v platnosti od januára, povoľujú, aby štát priamo získal podiel v banke, ktorá nedokáže prejsť záťažovým testom a nemôže získať kapitál na trhoch kvôli "vážnemu narušeniu" domácej ekonomiky.
Pritom žiadna banka oficiálne nemá problém so zlyhaním, záťažovými testami Európskej centrálnej prešli, vrátane deviatich talianskych bánk, ktoré neprešli testom v roku 2014. Je zrejmé, že tí z vrchnej časti spektra finančnej hierarchie, čiže banky a držitelia ich dlhopisov, sú stále chránení pred katastrofálnymi dôsledkami ďalšieho zrútenia trhu, na čom sa v mnohých ohľadoch priamo podieľajú. Skutočnosť, že v Taliansku, čiastočne aj vďaka daňovému systému, je okolo 200 miliárd eur v podobe bankových obligácií v rukách retailových investorov, pridáva ďalší politický rozmer tejto komplikovanej situácie. Ako poukazuje The Economist, ak sa v Taliansku uplatnia pravidlá na záchranu bánk, naruší to dôveru v sektor a pootvorí dvere pre hnutie Piatich hviezd, zoskupenia, ktoré obviňuje z ekonomických problémov Talianska jednotnú menu.
Priama nákaza je presne to, z čoho majú politici v Európe a centrálni bankári najväčší strach. Nákaza je obzvlášť akútny problém v eurozóne, vládne tu totiž istá rozpoltenosť medzi politickými lídrami a bankami, a to vďaka neúnavnému úsiliu ECB podporovať najväčšie európske banky tým, že im ponúka nekonečnú zásobu voľných peňazí a podporuje dlhopisové trhy. Inými slovami ECB robí "všetko pre to", aby boli európske štátne dlhopisy prakticky bezrizikové. Vďaka ECB si tak banky dokážu urobiť poriadok v maržách tým, že jednoducho nakúpia štátne dlhopisy s úradne nulovým rizikom. Ďalším dôsledkom, zamýšľaným alebo nie, bolo vytvoriť veľmi nebezpečný vzťah vzájomnej závislosti medzi vládami a bankami. Keď banky investujú do vládneho dlhu, stanú sa závislé na dobrom výkone vlády, ktorá zjavne absentuje, a to najmä v eurozóne. Pritom vlády sú závislé na bankách, aby aj naďalej nakupovali ich dlh. Avšak, ak sa niektorá dostane do problémov, dôsledky môžu byť katastrofálne pre obe strany.
Napriek tlaku zo strany fiškálnych jastrabov, krajín eurozóny, ako je Nemecko, Holandsko a Fínsko, zatiaľ sa nedarí skoncovať s touto spoluprácou. Ani keď niektoré štátne dlhopisy už nebudú bezrizikové a už nedokážu maskovať zhrozenie talianskych či španielskych politikov a bankárov. Nedávne údaje od spoločnosti Standard & Poor ukazujú, že banky v celej EÚ investujú do vládneho dlhu masívnejšie ako inokedy, svoju expozíciu navýšili na 791 miliárd eur. Celková suma, ktorú medzinárodné banky požičali Taliansku je na úrovni 550 miliárd eur.
Položme si otázku. Ktorá krajina a ktoré banky sú najviac vystavené talianskemu štátnemu dlhu? No predsa francúzske. Ako napísal Die Welt, celková expozícia francúzskych bánk v talianskom dlhu presahuje 250 miliárd eur. To je trojnásobok množstva druhého najviac talianskeho dlhu držiaceho európskeho národa, Nemecka, ktorého banky držia 83,2 miliárd eur v podobe talianskych dlhopisov. Len Deutsche Bank sama má zaknihovaných viac ako 11,76 miliárd eur v podobe talianskych dlhopisov. Ďalšie bankové sektory ohrozené nákazou sú v Španielsku (44,6 miliardy eur), USA (42,3 miliardy eur), vo Veľkej Británii (29,77 miliárd eur) a v Japonsku (27,6 miliardy eur).
Tieto zvýšené hladiny expozícií by mohli pomôcť vysvetliť, prečo bez ohľadu na to, ako veľmi sa chce Angela Merkelová držať nových pravidiel záchrany, nakoniec asi nebudú do poslednej bodky použité. Ak chce politicky prežiť, musí eliminovať riziko nákazy, vrátane už aj tak zúfalých čísel prichádzajúcich od Deutsche Bank. Ak talianske banky začnú kapať ako muchy, bolo by len otázkou času, kedy sa investori začnú hromadne zbavovať talianskych dlhopisov. V momente, keď sa lavína spustí, už nebude toho, kto by ju dokázal zastaviť.
"Celý bankový trh je pod tlakom," uviedol bývalý výkonný člen správnej rady ECB Lorenzo Bini Smaghi pre agentúru Bloomberg. "Prijali sme pravidlá týkajúce sa verejných finančných prostriedkov, tieto pravidlá musia byť posudzované trhom, ktorému potenciálne hrozí kríza. Trh musí ukáať, čo nasadiť a čo vypustiť, aby kríza nenastala." Inými slovami, milí európski daňoví poplatníci, opäť si vytiahnite svoje peňaženky, vaše banky vás potrebujú!
Smaghi, okrem toho, že je bývalý centrálny bankár, je aj predseda Société Générale, jednej z najväčších francúzskych bánk, pravdepodobne silne zainteresovanej v talianskych bankách a štátnych dlhopisoch, a ako taká je na zozname potenciálnych príjemcov záchrany, ktorú budú masívne financovať daňoví poplatníci.
Nebolo to tak dávno, čo David Folkerts-Landau, hlavný ekonóm Deutsche Bank, ktorej akcionári sú zjavne znepokojení dianím v Taliansku, zdvihol prst a povedal na plné ústa pre Welt am Sonntag, že záchrana európskych bánk by vyšla na 150 miliárd eur, v podobe ich potrebnej "rekapitalizácie." Týmto slovíčkom sa označuje používanie peňazí daňových poplatníkov na záchranu držiteľov obligácií a akcionárov, spolu s náhradou škody.
Európska banková kríza prechádza do plného rozkvetu. Deutsche Bank sa ešte vo februári pokúsila o absurdnú lesť, odkup vlastných dlhopisov. Ale tento zázračný krok sa časom ukázal ako čistý nezmysel, jej akcie aj dlhopisy s opčným listom hlásia prepad.
