oPeniazoch.sk, NYTimes Foto: TASR/AP;thinkstock
Situácia v Portugalsku je dosť hrozná, ale nie zas až tak, ako pred pár rokmi. To isté možno povedať o európskej ekonomike ako celku. To je, myslím si, dobrá správa. Zlou správou je, že osem rokov po finančnej kríze, ktorá mala byť dočasná, ekonomická slabosť neustále pretrváva. Koniec je v nedohľadne. A to je niečo, čo by malo robiť starosti všetkým, v Európe aj mimo nej.
Začnime pozitívne. Eurozóna, skupina 19 krajín, ktoré prijali spoločnú menu, vykázala slušný rast v prvom štvrťroku. Pre niekoho je to rast lepší než v USA. Európska ekonomika je konečne o niečo väčšia, než tomu bolo pred finančnou krízou a nezamestnanosť zostúpila z viac ako 12 percent v roku 2013 na niečo málo cez 10 percent. Tieto skutočnosti sa dajú považovať za dobré správy. Hoci sťažnosti na pomalé tempo oživenia USA sú oprávnené, predsa len je tamojšia ekonomika už o 10 percent väčšia, než tomu bolo pred krízou, zatiaľ čo miera nezamestnanosti je späť pod piatimi percentami.
Ale ako som spomenul, koniec európskej chronickej podvýkonnosti je v nedohľadne. Pozrime sa, čo hovoria finančné trhy.
Úrokové sadzby bezpečných aktív sú dlhodobo veľmi nízke, je to znamenie, že investori nevidia na obzore silné oživenie. No, nemecké päťročné dlhopisy majú v súčasnosti výnos mínus 0,3 percenta, a výnosy sú negatívne už osem rokov.
Čo si máme myslieť o týchto neuveriteľne nízkych úrokových sadzbách? Narayana Kocherlakota, bývalý prezident minneapoliského Fedu ponúkol brilantné prirovnanie. V reakcii na kritiku jednoduchých peňazí a odsudzovanie nízkych sadzieb, označených za "umelé peniaze", prirovnáva nízke sadzby k inzulínovým injekciám, natoľko potrebným pre diabetikov. Tieto injekcie nie sú súčasťou normálneho života, a môžu mať negatívne vedľajšie účinky, ale pomáhajú zvládať symptómy chronického ochorenia.
V prípade Európy je chronickým ochorením pretrvávajúca slabosť vo výdavkoch, čo dostáva ekonomiku kontinentu do pretrvávajúceho deflačného sklonu, aj keď aktuálne je na tom Európa niekoľko mesiacov relatívne celkom dobre. Inzulínová injekcia lacných peňazí pomáha v boji proti tejto slabosti a to aj v prípade, že to nie je liek.
Ale zatiaľ čo peňažné injekcie len pomohli udržať Európu v strasti, nepriniesli nič, čo vyzerá ako liek. Aj napriek snahe centrálnej banky, jadrová inflácia v Európe sa zdá uviazla hlboko pod oficiálnym cieľom 2 %.
Nezamestnanosť vo väčšine krajín Európy je stále na úrovni, ktorá spôsobuje obrovské ľudské, sociálne a politické škody. Je pozoruhodné, že v Španielsku, ktoré sa dnes dáva za príklad úspešného príbehu, dosahuje nezamestnanosť mladých ľudí stále neuveriteľný 45 percent.
V arzenáli už niet ničoho, čo by nám pomohlo vysporiadať sa s novými šokmi. Predpokladajme, že Grécko sa opäť dostane do problémov, alebo britská verejnosť zahlasuje za opustenie únie, alebo sa čínska ekonomika zrúti, alebo čokoľvek iného. Čo by mohli európski politici urobiť, aby potlačili následky takéhoto úderu? Vyzerá to tak, že nikomu už nič nenapadá.
Ide o to, že nie je ťažké pochopiť, čo by mala Európa robiť, aby sa dokázala dostať z chronickej choroby. Potreba väčších verejných výdavkov, najmä v Nemecku, ale aj vo Francúzsku, ktoré je v oveľa lepšej fiškálnej kondícii, než ako ho vidia vlastní lídri, je ohromujúca. Vyžadujú sa veľké peniaze do infraštruktúry a investori sú v podstate v pozícii, že musia prosiť vlády, aby si ich peniaze vzali. Už som sa zmienil o tom, že skutočná úroková sadzba na desaťročných dlhopisoch, ktoré sú chránené pred infláciou, je mínus 0,8 percenta?
A je tu dobrý dôvod veriť, že ak sa minie viac peňazí v jadre Európy, bude to mať veľký prínos aj pre periférne národy. Ale zdá sa, že urobiť správnu vec je politicky neprípustné. Politici zatiaľ nepreukázali žiadnu vôľu na zmenu kurzu, v hľadáčiku nemeckých ostreľovačov je neustále centrálna banka, ako jediná hlavná európska inštitúcia, ktorá, zdá sa ani nemá potuchy o tom, čo sa vlastne deje.
Napíšem to takto: pri návšteva Európy sa môže Američan cítiť dobre vo svojej vlastnej krajine. Áno, jedna z našich dvoch hlavných strán sa chystá nominovať na prezidenta nebezpečného chvastúňa, ale nie je pravdepodobné, že by nakoniec skončil v Bielom dome. Celková ekonomická a politická situácia v Amerike získava postačujúce dôvody na nádej, ktorá je inde nedostatkovým tovarom.
Ja by som veľmi rád videl, ako Európa dokáže vymaniť zo svojho strachu. Svet potrebuje viac fungujúcich demokracií! Ale v tejto chvíli je ťažké nájsť nejaké pozitívne signály.
Autorom je Paul Krugman.
