oPeniazoch.sk, ČTK;Natixis Foto: SITA/AP
Toľko kritizovaná monetárna politika má svoje dva extrémne pohľady na to, ako ju reformovať.
Prvý z nich môžeme považovať za stopercentnú reguláciu. Banky by v takomto systéme museli držať 100 % rezervy a to by znamenalo, že všetky peniaze v obehu by boli tvorené len centrálnou bankou. Banky by potom plnili len funkciu sprostredkovateľa, ktorý sa zaoberá rizikom dlžníkov.
Naproti tomu stojí extrémne liberálny pohľad, ktorý tvrdí, že najlepšie by bolo eliminovať centrálnu banku a nechať banky komerčné, aby tvorili vlastné peniaze. Tie by boli výhradne pod kontrolou svojich akcionárov, veriteľov a sporiteľov, pričom žiadna špecifická regulácia by potrebná nebola.
Oba scenáre by sa samozrejme značne líšili od dnešného stavu. V prvom z nich by všetky peniaze tvorila centrálna banka, dnes ale monetárna báza predstavuje len veľmi malú časť celkovej peňažnej ponuky. Podstatou návrhu na tento nový systém je získanie úplnej kontroly nad tvorbou peňazí tým, že bankám komerčným už táto tvorba umožnená nie je.
Tento systém by dostal peňažnú ponuku plne pod kontrolu centrálnych bánk. V súčasnosti sa vývoj monetárnej bázy, a medziročná zmena peňažného agregátu často líši.
Druhý, ultraliberálny pohľad, je z úplne opačnej časti spektra. Peniaze sú v takomto systéme vytvorené iba pôžičkami bánk, ktoré nie sú regulované. Dohliadajú na ne iba ich vlastní akcionári a veritelia, ktorí utrpia straty v prípade, že banky budú poskytovať úvery zlé a stratové. V oblasti tvorby peňazí by tak existovala konkurencia, ktorej základom by bol prevod depozít sporiteľov od rizikovejších bánk k tým menej rizikovým.
Aké sú hlavné argumenty proti popísaným návrhom? V systéme extrémnej regulácie by síce prešla všetka kontrola nad peňažnou ponukou pod centrálnu banku. Prax však ukazuje, že centrálne banky majú veľké problémy s udržaním likvidity v ekonomike na adekvátnej úrovni. Výsledkom sú bubliny na akciových, realitných aj dlhopisových trhoch.
Ultraliberálne návrhy zase počítajú s nulovými štátnymi zásahmi a konkurenciou medzi bankami, ktorá by mala zabezpečiť fungovanie celého systému. Vývoj pred rokom 2008 však jasne ukazuje, že mierna regulácia sa podieľala na prudkom raste dlhu a na vzniku bankových kríz s obrovskými finančnými stratami bánk. Nezdá sa teda, že by niektorý z týchto "čistých" systémov bol schopný zabrániť finančným krízam.
