oPeniazoch.sk, The Atlantic Foto: SITA/AP;thinkstock
Softvér, ktorý zaznamenáva každý váš pohyb. Niečo ako GPS sledovanie kombinované s diaľkovým imobilizérom. Veritelia majú dnes oveľa väčšiu moc nad svojim zákazníkmi, než tomu bolo kedykoľvek predtým.
Nie každý si môže dovoliť kúpiť si najnovší notebook. Preto si ho vezme na splátky. Tak, ako aj chladničku, televízor a nábytok. Ale na rozdiel od pohovky, alebo kuchynských spotrebičov, niektoré z týchto notebookov sa dajú na diaľku ovládať. Ak sa zákazník oneskorí so splácaním, z počítača sa stane nefunkčný kus. Nie je to žiadne sci-fi, ani výmysel paranoikov. Softvérová spoločnosť DesignerWare, pridávala do počítačov niečo, čo sa dá nazvať "sledovací režim," už v roku 2011. Tento softvér bežal na 420 000 počítačoch po celom svete.
Ide vlastne o spyware, ktorý zachytával pohyb z klávesnice a snímky obrazovky a dokonca aj webovej kamery nič netušiacich používateľov. Registračný softvér si vyžadoval cez vyskakovacie okno zadanie adresy, telefónneho čísla a e-mailu. Tieto informácie mal veriteľ využívať, ak sa dlžník z nejakého dôvodu omeškal s pravidelnou splátkou. V roku 2012 sa sedem spoločností dostalo do problémov kvôli sledovaciemu softvéru, ktorý dokázal mapovať aktivitu klienta každé dve minúty. V mnohých prípadoch šlo o porušenie práv, webová kamera zachytila deti, alebo dospelých v chúlostivých situáciách, napríklad počas sexuálnej aktivity. Išlo o extrémny zásah do súkromia v histórii komerčného dohľadu. Ale napriek excesom, tento trend v úverových transakciách stále pretrváva. Diaľkovo ovládaným zariadením zo strany veriteľov sa porušuje súkromie a bezpečnosť dlžníkov.
Asi len málo veriteľov zájde tak ďaleko, že bude zbierať nahé fotografie svojich dlžníkov. Všade tam, kde ide o drahé zariadenie, má väčší zmysel pre veriteľa použiť GPS a diaľkovú deaktiváciu. New York Times v roku 2014 informoval, že vďaka diaľkovej deaktivácii montovanej do automobilov, financovaných z rizikových úverov, sa znížili oneskorené platby z 29 na zhruba sedem percent. Veritelia nevolia takúto inštaláciu, pretože by chceli sledovať každý pohyb svojich dlžníkov. Je to len ekonomický spôsob, ako ochrániť svoje investície. V rovnakej správe z roku 2014 NYTimes opisuje prípad, ako sa žena z Austinu v Texase pokúsila utiecť pred hrubosťou svojho manžela, ale ďaleko sa nedostala. Auto mala na splátky, so sledovacím zariadením. Tým, že si zvolila niekoľko kilometrov vzdialené útočisko, porušila zmluvu o pôžičke, ktorá jej umožňovala pohyb autom iba v okruhu štyroch okresov.
Masovo sa diaľkové sledovanie zo strany veriteľov rozšírilo po tom, čo spľasla hypotekárna bublina a pôžičky sa preorientovali viac na hnuteľné veci, ako sú autá a počítače. Paralelne vedľa nárastu rizikových hypoték a spotrebiteľských úverov, došlo k nárastu používania diaľkového riadenia prístupu v zariadeniach. To, čo sa začalo ako správa digitálnych práv duševného vlastníctva, sa razom expandovalo do stále zvláštnejšej podoby, napríklad mechanizmov, ktoré zabránia vášmu nesplatenému kávovaru, aby ste doň dokázali vložiť kávu. Je to síce nepríjemné, ale relatívne neškodné. Správa digitálnych práv (DRM) mala vždy aj svoju temnú stránku. V roku 2005 bezpečnostní výskumníci zistili, že ochrana DRM na CD nosičoch, mala v sebe aj škodlivý softvér, keď ste CD vložili do mechaniky počítača, otvorila sa možnosť neoprávneného prístupu. Ideálny nástroj pre hackerov a zlodejov. V snahe o dokonalú ochranu duševného vlastníctva tak spoločnosť Sony, umožnila otvoriť cestu do súkromia svojich zákazníkov. Bol to prvý škandál svojho druhu, ale ani zďaleka nie posledný. V roku 2014 niekoľko predajcov oznámilo, že ebook reader spoločnosti Adobe sleduje návyky čitateľov a prenáša správy o ich činnosti cez nešifrované protokoly. Zdá sa, že priemerný užívateľ vie len veľmi málo i digitálnom svete, v ktorom žije.
DRM je určené na ochranu príjmov a minimalizáciu porušenia autorských práv. Ale v skutočnosti mení vzťah medzi spotrebiteľmi a vývojármi softvéru. E-knihy, videohry, softvér a ďalší digitálny tovar sa čoraz viac šíri na základe licencie, a nepredáva sa ako priame vlastníctvo. Zákon v tandeme s DRM, zmenil samotný koncept vlastníctva, čo umožňuje spoločnostiam prinútiť koncovým užívateľov, aby vstúpili do nájomných vzťahov. V súčasnosti firmy akou je Adobe, výhradne len prenajímajú svoj softvér na určité obdobie.
Takéto formy vlastníctva, či skôr, ne-vlastníctva, sa z digitálneho sveta dostávajú aj do sveta fyzického. Spotrebiteľský dlh v USA prudko vyletel hore v roku 1980, od vtedy ľudia vlastnia menej a dlhujú viac. Kontroly prístupu zabezpečia, že majetok, ktorý máte na lízing alebo si prenajímate vám jednoducho nepatrí, aj keby mal byť súčasťou vášho najintímnejšieho života. Kontroly vás uistia, že súkromie a bezpečnosť dlžníka sú len druhoradé, pokiaľ ide o vlastnícke práva veriteľa. Samozrejme, pokiaľ ide o vymáhanie dlhu, dlžníkova dôstojnosť je vždy prvá vec, ktorá utrpí najviac. Či už prostredníctvom opakovaného záznamu hovorov, alebo prostredníctvom systému sledovania cez GPS, veriteľ zasahuje do privátnej sféry dlžníka bez akéhokoľvek ospravedlnenia. Pritom cez tieto technológie dokážu veritelia kontrolovať svoj majetok aj bez toho, aby nutne monitorovali správanie sa dlžníka. Prevratné zlepšenie sociálnej kontroly je už inštalované v miliónoch automobilov, veritelia už len čakajú, kedy ich bezradný klient požiada o pomoc.
