oPeniazoch.sk, ČTK Foto: TASR/AP
Medzi nemeckými ekonómami prevažujú obavy z vysokého počtu prichádzajúcich utečencov, podľa nich to bude predstavovať záťaž pre národné hospodárstvo. Ukázala to anketa mníchovského inštitútu Ifo medzi viac ako 200 profesormi ekonómie.
Odborníci varujú pred napätím na pracovnom trhu, Nemecko sa podľa nich kvôli migračnej kríze možno bude musieť vzdať vyrovnaného rozpočtu.
Podľa 40 percent ekonómov prinesie príchod utečencov nemeckému hospodárstvu v celkovom súčte skôr nevýhody než prospech. Opačného názoru je len 23 ekonómov. Podľa inštitútu Ifo tak väčšina nemeckých odborníkov nezdieľa názor vrchného ekonóma Deutsche Bank Davida Folkerts-Landaua, ktorý považuje utečeneckú krízu za najväčšiu príležitosť pre rozvoj Nemecka od jeho znovuzjednotenia v roku 1990.
Ekonómovia kritizujú nemeckú imigračnú politiku, ktorá je podľa nich príliš ústretová a nezohľadňuje záujmy hospodárstva. Krajina by si podľa nich mala vziať príklad z Kanady alebo Austrálie, ktoré medzi prichádzajúcimi uprednostňujú vysokoškolsky vzdelaných a vysoko kvalifikovaných pracovníkov.
Príchod veľkého množstva utečencov, ktorí majú často nízku kvalifikáciu, môže podľa ekonómov vyvolať napätie na nemeckom pracovnom trhu. V ankete 56 percent profesorov uviedlo, že pre úspešnú integráciu týchto utečencov na nemecký pracovný trh by bolo vhodné znížiť minimálnu mzdu (8,50 eura za hodinu). Ekonómovia ale zároveň vyjadrujú obavy, že by tento krok mohol vyvolať nálady proti utečencom medzi nízkopríjmovým skupinami Nemcov, ktorí by sa mohli cítiť vytláčaní z pracovného trhu lacnejšími zamestnancami.
Ekonómovia tiež upozorňujú, že utečenecká kríza bude vyžadovať od štátu uvoľnenia dodatočných finančných prostriedkov. Len malá časť oslovených si však myslí, že by sa kvôli týmto peniazom mali skrátiť výdavky v iných rozpočtových kapitolách. Podľa 45 percent oslovených by bolo najlepším riešením opustiť vyrovnaný rozpočet, ktorý Nemecko udržuje od roku 2014, 36 percent považuje za najvhodnejší krok zvýšenie daní.
