oPeniazoch.sk, finmag Foto: SITA;thinkstock
Albert Einstein kedysi povedal, že porozumieť dani z príjmu je najťažšia vec na svete. Daňoví poradcovia korporácií jej porozumeli dokonale. Schyľuje sa ale na horšie časy, lebo vlády im chcú daňové triky zatrhnúť.
Ministri financií štátov zo skupiny G20 začiatkom októbra prijali stratégiu proti "erózii daňovej bázy a presúvaniu zisku" (Base Erosion and Profit Shifting – BEPS). Plán, ktorý vypracovala Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD), je založený na jednoduchej zásade: zisky sa majú zdaňovať tam, kde sa vytvoria. Ministri sa dohodli, že daňové úrady štátov si budú vzájomne odovzdávať informácie o aktivitách nadnárodných korporácií. Mali by tak získať prehľad o globálnom rozdelení ich príjmov, zaplatených daniach a o distribúcii ekonomických aktivít medzi krajinami, v ktorých pôsobia.
Britská vláda medzitým pritvrdila a voči internetovým korporáciám ako sú Google, Facebook, Yahoo, Amazon, eBay a pod., zaviedla od apríla 25 percentnú daň z obratu. Africké štáty zase začali od zahraničných ťažobných koncernov vyberať transakčnú daň. To všetko sú reakcie na daňové úskoky korporácií, ktoré podľa odhadu OECD v globálnom meradle znižujú príjmy štátov ročne o 100 až 240 miliárd dolárov.
Aké sú najčastejšie spôsoby, ktorými si firma snažia na daniach ušetriť?
Transfer mispricing
Obľúbenou technikou je daňový šíber, podvod s prevodnými cenami, za ktoré si predávajú tovar a služby spriaznené firmy. Podľa medzinárodných princípov majú tieto firmy obchodovať tak, ako by boli na sebe nezávislé. Realita je však taká, že dcéry korporácií upravujú ceny, aby zisky plynuli do krajín s nižšími daňami a náklady do krajín s vyššími daňami. Stačí sa pozrieť, koľko zahraničných matiek slovenských dcér má za sebou pobočky registrované v offshorových ostrovných štátoch.
Transfer mispricing často používajú ťažobné firmy v Afrike. Filiálka koncernu napríklad ťaží v africkej krajine a surovinu predá za podstrelenú cenu pobočke koncernu v niektorom z daňových rajov. Odtiaľ ju za oveľa vyššiu cenu predá zákazníkovi. Africká pobočka tak má malý zisk a platí malú daň. Nabalí sa až v daňovom raji, kde zisk nezaťažujú zrážky.
Double Irish With Dutch Sandwich
Existujú ale aj sofistikovanejšie formy transfer mispricingu. Napríklad holandský sendvič s dvojitou írskou whisky, ktorú preslávil Google. Ušetrí mu ročne viac než tri miliardy dolárov. Internetový gigant má v Írsku dve spoločnosti, Google Ireland Limited a Google Ireland Holdings. Holding má formálne riaditeľstvo v daňovom raji na Bermudách, kde sa neplatí daň z príjmov právnických osôb, spravuje tam obchodnú značku a patenty. Nikto v nej nepracuje, je to len schránka. Pritom je vlastníkom eseróčky Google Ireland Limited, ktorá zamestnáva dve tisícky ľudí v Dubline a predáva inzerciu a služby v Európe, Afrike a na Blízkom východe. Google Ireland Holdings je zase vlastníctvom Google Bermuda Unlimited, kde "unlimited", teda neobmedzené ručenie, okrem iného znamená, že nemusia poskytovať účtovné výkazy. Google Ireland Limited posiela do bahamskej centrály írskeho holdingu premrštené licenčné poplatky, na ktoré sa podľa írskych zákonov nevzťahujú dane a platia za oprávnené náklady. V roku 2013 Google vykázal v Írsku prevádzkový zisk 11,89 miliardy eur, z toho licenčnými poplatkami dokázal odrezať 11,74 miliardy eur.
Peniaze Google Ireland Limited neposiela priamo, ale cez ďalšiu prázdnu schránkovú štruktúry, ktorou je Google Netherlands Holdings. Ak by írska eseróčka poslala platbu rovno na Bahamy, Íri by si z nej vzali zrážkovú daň. Google preto peniaze vloží do holandského sendviča, pretože z platieb do krajín Európskej únie Írsko nič nezráža. Z Holandska na Bermudy sa peniaze dostanú bez zrážky. A na súostroví sú už "v suchu", tamojšieho úradníčka nezaujímajú.
Lenže nič netrvá večne a Dublin pod tlakom európskych krajín svoje daňové ponuky ruší. Od začiatku tohto roka ju už prichádzajúce korporácie nedostávajú. Ale štamgasti, medzi ktorých patrí aj najväčší internetový vyhľadávač, si ju objednali už skôr, preto ju môžu dostávať až do konca roka 2020.Po tomto termíne už bude musieť byť každá spoločnosť registrovaná v ostrovnej republike daňovým rezidentom.
Zmluvy s vládnymi inštitúciami
Ďalšou možnosťou, ako si firmy dokážu "optimalizovať" dane, sú exkluzívne zmluvy s vládnymi inštitúciami. Príkladom je kauza LuxLeaks, ktorú vyšetruje Európska komisia a do ktorej bol namočený aj terajší predseda komisie, Luxemburčan Jean-Claude Juncker. Korporácie, ktoré s daňovou správou Luxemburského veľkovojvodstva uzavreli tajné dohody, zakladali v tomto miništáte s najvyšším nominálnym HDP na svete dcérske spoločnosti. Dcéry zapojili do svojich účtovných štruktúr a úverovali cez ne iné filiálky korporácie. Úroky korporácie zdaňovali v Luxembursku sadzbou nižšou ako jedno percento. Doma by pritom boli zdaňované dvadsať až tridsaťpercentnou sadzbou. Luxembursko za Junckerovho premiérovania pomáhalo korporáciám nielen s minimalizáciou daní, ale poskytovalo im aj anonymitu pred daňovými úradmi krajín, v ktorých sídlia.
Takéto praktiky by sa už nemali objavovať. Ministri financií z krajín Európskej únie sa minulý týždeň dohodli na automatickej výmene informácií o daňových zmluvách s nadnárodnými korporáciami. Veľkovojvodstvo už dávnejšie sľúbilo, že s "nekalou" daňovú konkurenciou skončí. Nie je to však prejav nezištnosti, ale zásluha Medzinárodného konzorcia investigatívnych novinárov, ktoré luxemburské zmluvy odhalilo, a nátlak ďalších európskych vlád.
Google obhajuje svoje daňové manévre aj argumentom, že mu ušetria prostriedky, ktoré môže investovať okrem iného do nových technológií a pracovných miest. Niečo pravdy je aj na tvrdení, že daňové zaťaženie v niektorých štátoch firmy priamo nabáda k "optimalizácii daní“.
"Firma má zodpovednosť predovšetkým voči akcionárom. Preto sa snaží minimalizovať dane a robí to legálne," obhajoval Google Irving H. Plotkin, senior manažér poradenskej firmy PricewaterhouseCoopers v Bostone. Eric Schmidt, šéf predstavenstva Googlu, sa za takéto daňové kúzla firmy nehanbí, skôr naopak. "Sme kapitalisti, platíme dane, ktoré nám ukladá zákon. Zákon rešpektujeme, ale sme hrdí na štruktúru, ktorú sme vytvorili a ktorou optimalizujeme dane. Urobili sme to, čo nám systém dovolil," citovala Schmidta agentúra Bloomberg.
Je však jasné, že spoločnosti a daňovníci, ktorí platia dane doma, sa dômyselnými daňovými fígľami korporácií môžu cítiť dotknutí. Musia sa skladať na príjmy rozpočtu domovského štátu, v ktorých po korporáciách zívajú legálne diery ako v ementáli.
Autorom je Pavel Jégl, ktorý sa venuje finančnému poradenstvu.
