oPeniazoch.sk, Telegraph Foto: SITA
Za rozpadom eura v súčasnej podobe nakoniec nebude finančná kríza, ktorá ohrozila jeho existenciu prvýkrát, ale politické problémy, ktoré spoločná mena plodí. Nacionalizmus, nespokojnosť voličov a politickú nestabilitu mal pritom projekt eura eliminovať. Podľa popredného britského ekonomického komentátora a editora denníka Telegraph, Jeremyho Warnera, spoločná európska mena už ďalšiu krízu prežiť nemôže.
Napriek bravúrne odvážnej rétorike, s ktorou grécky krajne ľavicový premiér Alexis Tsipras strhol davy, aj on nakoniec kapituloval a uprednostnil možnosť zotrvania v spoločnej menovej únii a s tým spojené bolestivé úsporné opatrenia pred ekonomickou suverenitou a pravdepodobným návratom k hospodárskemu rastu a vyššej zamestnanosti.
Ak nedôjde k nejakým politickým ťahaniciam, napríklad v súvislosti s ďalšími predčasnými voľbami v Grécku, možno tretí grécky záchranný balík považovať za hotovú vec. Pritom len málokto (dokonca aj medzi tými, ktorí program odsúhlasili) verí, že môže vytvoriť pevné základy pre dlhodobejšie riešenie, a to aj keby ústupky zahŕňali trvalú úľavu od dlhov.
Politický filozof John Gray sa dopracoval vo svojej analýze osudu spoločnej európskej meny k jasným záverom, a to že "nefunkčné a nereformovateľné euro dokáže produkovať len opakujúce sa a zhoršujúce sa krízy".
S každou novou krízou urobia politici len nutné minimum pre to, aby eurozóna vydržala ešte nejaký ten čas pohromade. Mylná viera v euro sa však neobmedzuje len na európskych politikov, ktorí nechcú priznať krach projektu. Je zdieľaná väčšinou Európanov. Aj napriek dlhým siedmym rokom viacmenej trvalých problémov zostáva podpora eura mimoriadne silná aj v rámci inak racionálne a dobre informovanej komunity. Výnimkami sú podľa prieskumov Taliansko a Cyprus. Paradoxne aj väčšina Grékov považuje euro za dobré pre ekonomiku. Viera v menu je najsilnejšia v Írsku, čo je tiež pozoruhodné vzhľadom k tomu, čo si krajina vytrpela, keď bola ponechaná napospas politickému konsenzu eurozóny.
V mnohých prípadoch sú dôvody pre podporu eura skôr politické ako ekonomické. Malé krajiny majú tendenciu na spoločnú menu nazerať ako na ochranu pred špekulatívnym finančným útokom. Príklady Švajčiarska alebo Singapuru ale dokazujú, že je možné byť malou krajinou so silnou ekonomikou i finančným systémom.
Ďalším dôvodom, prečo sa schovať pod dáždnik menovej únie, je vnímaná geopolitická bezpečnosť. Je to prípad predovšetkým východných krajín, ktoré sú Moskvou stále považované za sféru ruského vplyvu. Pre väčšinu Európanov euro stále reprezentuje modernú éru a oslobodenie od geopolitickej nestability. Hrozby na hraniciach spoločnej Európy pritom v poslednom čase rastú.
Ďalším argumentom sú záujmy strednej triedy. Dokonca aj v Grécku si chce väčšina pracujúcich uchrániť pracovné miesto a má záujem ochrániť hodnotu svojich zárobkov i celkového bohatstva. Gréci sú radi za "nemecký kurz", ktorý im euro poskytuje. Návrat k drachme by hodnotu ich majetku a úspor okamžite znížil povedzme na polovicu. "Rozhodli sme sa pre prežitie, zavrhli sme samovraždu," uviedol bývalý grécky premiér Tsipras pri obhajobe prijatí podmienok záchranného programu pre Grécko.
K európskej menovej únii sa ale dá ľahšie pripojiť než z nej odísť. Krajiny, ktoré sa raz vzdajú monetárnej suverenity, sa stanú zajatcami. Ekonomické vplyvy opustenia únie sú všeobecne považované za oveľa horšie ako napríklad neprimerane vysoké náklady na zotrvanie.
V gréckom prípade sa zdalo, že už voličom došla trpezlivosť a že náklady na pokračovanie projektu eura prekročili hranicu únosnosti. Uvaliť ešte viac úsporných opatrení na vážne zdecimovanú ekonomiku hlboko zadlženej krajiny je kontraproduktívne, aj keď opatrenia sprevádza reforma na strane ponuky.
Pribúdajú dôkazy o tom, že sa vo svetovej ekonomike deje čosi nezdravého. Čínske spomalenie kvôli búrlivej reakcii trhov spozorovali snáď už všetci. Na vyspelé krajiny, ktoré sú závislé na tomto rýchlo rastúcom trhu, číhajú veľké problémy. Podceňuje sa však fakt, že spomalenie je svetovým fenoménom. Rozpačité makrodáta inde vo svete môžu signalizovať len dočasný, regionálnej pokles, ale aj nový znepokojujúci trend svetovej ekonomiky – dvojrýchlostný problém, kedy sektory služieb v rastúcich ekonomikách, ako sú USA a Británia, zažívajú oživenie, ale obchod, tovar a kapitálové investície opäť rýchlo klesajú . Táto kombinácia je v posledných dekádach celosvetového oživenia nevídaná, ako upozorňuje napríklad Chris Watling z Longview Economics, ktorý poukazuje na chýbajúci moment oživenia.
Ak by svetová ekonomika skutočne vstúpila do ďalšej recesie, možno očakávať, že by došlo aj k rýchlemu obnoveniu európskej krízy, v akejkoľvek forme. Pre svoje prežitie eurozóna zúfalo potrebuje oživujúcu svetovú ekonomiku. Nie je ale jasné, či je tento predpoklad aktuálne spĺňaný. A tiež nie je jasné, ako dlho vydrží silná politická vôľa eurozónu zachraňovať.
Celý proces schvaľovania tretieho balíka pre Grécko sa niesol v duchu toho, že ide o poslednú šancu. Ak program nezafunguje, Nemci budú už len ťažko financovať ďalšie snahy o podporu krehkejších článkov eurozóny. Minister financií Wolfgang Schäuble schvaľoval program len so škrípaním zubov, ako niečo, čomu príliš neverí.
Euro je nepodarený projekt od samého začiatku. Menová únia, ktorú nesprevádza spoločné politické a fiškálne zriadenie, je márnym úsilím odsúdeným ku krachu. Nedostatky boli umocnené prehnane moralistickým uvalením fiškálnych úspor a tvrdých monetárnych politík na zadlžené krajiny. Bez zmeny uvažovania, ktorá je ale nepravdepodobná, pretože by nenašla podporu u jadra okolo Nemecka, má euro prakticky nulovú šancu prežiť prípadnú ďalšiu veľkú ranu.
Autorom je Jeremy Warner, ekonomický komentátor denníka The Telegraph.
