oPeniazoch.sk, ČTK Foto: SITA
Obavy, že záujem Číny o nákup surovín po desaťročia silného rastu vädne, poslali ceny mnohých komodít dole. Obrovský podiel Číny na týchto trhoch však znamená, že Čína bude v dlhodobom horizonte ďalej komoditný trh utvárať, tvrdia ekonómovia, ktorých cituje denník The Wall Street Journal.
Čína nakupuje širokú škálu komodít, počnúc meďou a končiac uhlím. Aktuálne kupuje približne osminu svetového objemu ropy, asi štvrtinu objemu zlata, takmer tretinu bavlny a až polovicu všetkých hlavných základných kovov. Jej kúpna sila urobila z tejto krajiny neoddeliteľnú súčasť globálneho obchodu s komoditami, čo ovplyvňuje všetko. Od cien až po pracovný čas zamestnancov.
Analytici odhadujú, že rast dopytu po komoditách v Číne spomalí, súčasne sa ale domnievajú, že ani pri slabšom dopyte vplyv tejto krajiny na trhu zrejme nezoslabne.
Ceny komodít v posledných dňoch prudko klesli kvôli obavám, že hospodárske spomalenie v Číne oslabí dopyt. Práve dopyt z Číny bol pritom viac ako desať rokov hlavným motorom rastu cien. Obrovská spotreba v Číne, podporená dvojciferným percentuálnym ekonomickým rastom, zároveň prinútila producentov, aby zvýšili dodávky na trh. A to prakticky všetkého, od hnojív až po zlato.
Mnoho analytikov sa ale domnieva, že trh sa nespráva racionálne, a že dopyt po komoditách v Číne v skutočnosti neklesá. "Ak sa pozriete na dovoz komodít do Číny za posledné mesiace, je vlastne celkom silný," povedal ekonóm spoločnosti Capital Economics Tom Pugh. Mnohí mali podľa neho len prehnané očakávania. "Ide hlavne o to, že ľudia si mysleli, že Čína bude pokračovať v raste o desať percent ročne až do nekonečna. Teraz si tí ľudia len uvedomujú, že sa to nestane."
Americký úrad pre energetické informácie (EIA) verí, že napriek spomaleniu rastu spotreby ropy v Číne bude podiel tejto krajiny na tohtoročnom raste dopytu po rope viac ako štvrtinový. Analytici Deutsche Bank odhadujú, že dopyt po medi či hliníku sa bude v Číne ďalej zvyšovať, aj keď tempo rastu výrazne spomalí.
Čína sa teraz snaží svoju ekonomiku zmeniť, a to tak, aby bola menej závislá na vývoze a spracovateľskom priemysle a naopak posilnila pri tvorbe hrubého domáceho produktu (HDP) vplyv spotreby. Analytici sa preto teraz snažia zistiť, ktoré komodity z toho budú profitovať a po ktorých bude naopak slabší dopyt. Víťazom by mohli byť takzvané mäkké komodity, čo je napríklad káva alebo kakao. Bude to zrejme výsledok rastu príjmov obyvateľov a následného posunu záujmu o nákup kvalitnejšieho spotrebného tovaru.
Čína ale bude ceny komodít ovplyvňovať aj prostredníctvom vývozu. Spomaľovanie dopytu v Číne po niektorých kovoch a oslabenie domácej meny prispeje k zvýšeniu exportu. Čína je pritom zvyčajne spájaná skôr z dovozom, napríklad vývoz hliníka z Číny za prvých sedem mesiacov tohto roka vzrástol o 28 percent, vývoz oceľových produktov o 27 percent.
V ostatných rokoch Čína tiež ovplyvňuje spôsob, akým sa komodity nakupujú a predávajú, čo bolo tradične doménou finančných centier ako je Londýn a New York. V júli napríklad cena zlata klesla na päťročné minimum v reakcii na vývoj obchodov na burze v Šanghaji. Podľa účastníkov trhu to bol dôležitý moment, ktorý ukazuje, ako Čína ázijské komoditné trhy mení. Tie už len nesledujú obchodovanie v USA a v Európe. Ústav Bank of China sa v júni dokonca stala súčasťou približne 100 rokov starého programu pre stanovovanie ceny zlata známeho ako Gold Fix.
