oPeniazoch.sk, WSJ Foto:thinkstock
Veľká výzva pre investorov je boj s neefektívnymi trhmi. Dá sa nad nimi vyhrať aj keď sú ceny na nich tak nevyspytateľné? Ako zvládnuť výkyvy finančných titulov? Môžu byť takéto výkyvy označované za "efektívne"?
Milióny investorov sa snažia maximalizovať výnosy tým, že sledujú všetky relevantné informácie, ktoré sú k dispozícii. To je efektívny trh. Ide o predpoklad, že trhová cena je zakaždým najlepším odrazom vnútornej hodnoty akcie, respektíve že vyjadruje hodnotu všetkých súčasných a budúcich finančných tokov. Ale skutočnosť, že trhová cena je najlepší nástroj na určenie hodnoty akcie, neznamená, že je správna.
V roku 1974 známy ekonóm a investor Benjamin Graham ironicky okomentoval teóriu efektívnych trhov ako niečo, "čo by mohlo byť veľmi praktické, ak by sa to zhodovalo s realitou". Graham žasol nad tým, ako mohla cena akcie spoločnosti Avon padnúť zo 140 dolárov v roku 1973 na 20 dolárov v roku 1974. "Zásadne nesúhlasím s tým, že keď majú trhy všetky potrebné informácie na stanovenie ceny, je trhová cena tá správna," tvrdil Graham.
Podľa neho cena každej akcie pozostáva z dvoch častí. Prvá je "investičná hodnota", ktorá vychádza z finančných prostriedkov, ktoré spoločnosť generuje teraz a v budúcnosti. Druhou časťou je "špekulatívne zložka", ktorá je ovplyvňovaná sentimentom na trhu a emóciami. Medzi tie patrí nádej, chamtivosť a adrenalín na býčích trhoch, ale aj strach, sklamanie a náladovosť na medveďom trhu.
Trh je pomerne efektívny pri spracovaní informácií určujúcich investičné hodnotu. Predvídanie zmeny nálad desiatok miliónov investorov ale nie je jednoduché, a preto je táto zložka ceny náchylná k výrazným a rýchlym výkyvom, pričom môže negatívne ovplyvniť aj investičné hodnotu.
Je preto dôležité nenechať sa zmiasť neefektivitou trhov. I keď dôkazy hovoria, že trh nie je racionálny, nenechajte sa zlákať zdaním, že vďaka tomu bude jednoduché tieto trhy porážať.
V roku 2009, keď nebolo jasné, či Bank of America vôbec prežije, nikomu sa nezdalo, že by cena jej akcií bola extrémne nízka. Banka nebola žiadnou výnimkou, rad akcií na tom bolo podobne. Optimizmus bol skôr známkou duševnej choroby než osvietenosti. Ani ceny na niekoľkoročných minimách, vtedy už skutočne na dne, sa málokomu zdali príliš nízke a zaujímavé k nákupu. Aj keď sa trh môže zblázniť, to z vás ale nerobí psychiatrov.
Ak sa dnes pozrieme na ceny akcií z jari 2009, máme pocit, že vtedy museli všetci nakupovať. V skutočnosti sa v tom čase investori vo fondoch vo veľkom zbavovali akcií, mizli z nich miliardy dolárov. Manažéri fondov majú v obľube všetko, čomu sa darí, a titulom, ktoré oslabujú, majú tendenciu sa vyhýbať.
Tí, ktorí v tom dokážu chodiť, môžu zarobiť klientom veľa peňazí na rastúcom trhu, a byť v pomerne rozumnej strate, keď trhy padajú. Na druhej strane ale vďaka nim klesá podiel "investičnej hodnoty" v cene akcie. Títo manažéri nepatria medzi investorov, ktorí idú proti prúdu a budú nakupovať vo veľkom na dne medvedieho trhu. V krátkodobom horizonte je teda pre drobných investorov zložité prekonávať stádo portfóliomanažérov a nakupovať akcie na dne za zaujímavé ceny.
Záverom je dobré upozorniť na to, že ani dobré výsledky fondov nemusia viesť k reálnym ziskom. Fond síce môže dosahovať nadvýkonnosť v porovnaní s akciovými indexmi, a to aj v dlhšom horizonte, ak sú ale jeho náklady príliš vysoké, celý dodatočný výnos vyjde navnivoč. Skutočný výnos sa vôbec nemusí líšiť od klasického lacného indexového fondu. Aj preto majú stávky na indexy pre investorov stále zmysel. Trh môže byť neefektívny, ale stabilne ho porážať je veľmi zložité.
