oPeniazoch.sk, ECB;patria Foto: SITA
Európska centrálna banka na svojom júlovom zasadnutí ponechala nastavenie menovej politiky bez zmeny. Sadzby zostávajú na existujúcich úrovniach, teda základná na 0,05 percenta a depozitná na -0,20 percenta. Nič neočakávane sa teda neudialo.
Tlačová konferencia začala ako zvyčajne čítaním vyhlásení po zasadnutí bankovej rady. Toto vyhlásenie potvrdilo status quo – pokračovanie kvantitatívneho uvoľňovania, konštatovanie zlepšujúceho sa stavu ekonomiky a tiež pripravenosť ECB zvýšiť úsilie v podpore ekonomiky, ak to bude nevyhnutné.
Draghi sa pomerne obsiahlo venoval vyhliadkam inflácie, čo zrejme súviselo so snahou udržať vyššie inflačné očakávania. Inflácia podľa Draghiho dosiahla dno začiatkom roka, zostane nízka v najbližších mesiacoch, ale ku koncu roka sa zdvihne vďaka rope. Ďalší nárast ECB čaká v najbližších rokoch.
Prezident ECB hodnotil priaznivo priebeh QE, tento program má pokračovať až do dostatočného zvýšenie inflácie. Plná implementácia má pritom vyššiu infláciu zariadiť. Vedľa toho opatrenia ECB pomáhajú rastu ekonomiky. Plnú implementáciu QE a udržanie stabilného kurzu politiky Mario Draghi zdôraznil. Ak by sa výhľad pre cenovú stabilitu zhoršil, ECB by zasiahla a ak by to bolo potrebné, použila by všetky svoje nástroje. V súvislosti s kvantitatívnym uvoľňovaním prezident ECB uviedol, že banka v priebehu mája a júna nad rámec stanovenej mesačnej sumy nakúpila "dopredu" dlhopisy za 3 mld. EUR. Tento krok ECB oznámila už skôr, dôvodom bola snaha obmedziť vplyv nákupov na trh v letnom období, kedy je likvidita nižšia. „August býva tradične slabším mesiacom, nie je to nič prekvapujúce. Rovnako ako december. Nechápem preto, prečo je okolo toho taká dráma, že sme urobili menšie nákupy s predstihom. Boli to 3 miliardy eur v máji a 3 miliardy eur v júni, v júli to bolo o niečo menej,“ uviedol Draghi.
Samotná tlačová konferencia sa do značnej miery niesla v znamení Grécka. Dôležitá bola informácia, že Draghi ráta so splatením dlhopisov držaných ECB (20. júl). S tým súvisí aj zvýšenie objemu núdzovej likvidity ELA o 900 miliónov eur. Kľúčové bolo predovšetkým vysvetlenie podmienok, za ktorých môže ECB núdzovú likviditu poskytovať. Záležať bude predovšetkým na kvalite kolaterálu, ktorým sú predovšetkým krátkodobé grécke štátne dlhopisy. Ak boli pochybnosti o schopnosti Grécka tieto dlhopisy plne splatiť, musela by ECB urobiť tzv. haircut na grécky kolaterál. V tomto smere ale banka žiadne rozhodnutie neurobila. Na otázku, či sa Grécku poskytlo dostatok likvidity, nechal Draghi hovoriť čísla. „V januári 2015 predstavoval odliv depozít z Grécka v atmosfére volieb a neistoty 13,3 miliardy eur, ELA sa vtedy zvýšilo o 35,2 miliardy eur. V júni 2015 predstavoval odliv depozít 8,1 miliardy eur a ELA bola navýšená o 10,3 miliardy eur. Eurosystém je v súčasnosti najväčším veriteľom Grécka, naša expozícia voči Grécku dosahuje 130 miliárd eur, zostávajúci veritelia poskytli 120 miliárd eur.“
Priaznivo sa dá hodnotiť prístup ECB ku Grécku v tom zmysle, že banka rýchlo reagovala na posledné dianie a začala znova navyšovať likviditu tamojšiemu bankovému sektoru. „Očividne je v záujme gréckej ekonomiky, aby kapitálové kontroly trvali čo najkratšie, ale je ťažké predvídať, ako dlho to bude. Mimochodom, kontroly zavádza a môže ich tiež odvolať len grécka vláda. Kapitálové kontroly sú síce teraz škodlivé, ale vo svojom dôsledku chránia malých sporiteľov. Mali by sa odvolať čo najskôr, ale zároveň je potrebné v tomto smere postupovať veľmi obozretne,“ povedal Draghi. Riziko čierneho gréckeho scenára tak ďalej významne klesá. O riešenie gréckeho problému sa dá hovoriť zatiaľ ťažko, ale s veľkou pravdepodobnosťou sa ho aj tentoraz podarí odsunúť do budúcnosti a to finančným trhom zatiaľ bohato stačí. Reakcia na informácie z rokovania je pozitívna z pohľadu rizikových aktív.
Čo sa týka vývoja ekonomiky, posledné údaje približne zodpovedajú predpokladom ECB. Neistota nezmenila výhľad pre ekonomiku a oživenie by sa malo prehlbovať. Negatívnym faktorom sú ale pomalé reformy a úpravy bilancií. Na strane menovej politiky ECB neprekvapila. K žiadnej zmene nedošlo a v dohľadnej dobe ani nedôjde. Vývoj ekonomiky k tomu nedáva dôvod. „Kvartálny rast HDP eurozóny bol potvrdený na 0,4 % za prvý štvrťrok. Očakávame, že sa ekonomické oživenie ďalej rozšíri. Čakáme, že sa bude zlepšovať domáci dopyt, ktorý spoločne s fiškálnou konsolidáciou ďalej prispeje k rastu. Dopyt po exporte z eurozóny by sa mal zvyšovať, avšak pokračujúca slabosť ekonomík v rozvíjajúcich sa krajinách by mohla mať na globálnu ekonomiku negatívny vplyv.“
