oPeniazoch.sk, businessinsider Foto: thinkstock
Majetok v rukách štátu, ako sú prírodné národné parky, dokážu poskytnúť skrytú hodnotu. Koľko národov po svete sa nedokáže vyrovnať svoje rozpočty a vládne výdavky. Nie je žiadnym tajomstvom, že celosvetovo už verejný dlh dosiahol výšku zhruba 54 biliónov dolárov. Ale vedeli ste, že vlády po celom svete majú v rukách viac ako 75 biliónov dolárov v podobe verejného majetku?
V takmer každej krajine má najväčšie bohatstvo v rukách štát a nie firmy, alebo niekto ako napríklad Bill Gates, tieto aktíva spoločne drží verejnosť. Vo svojej novej knihe, s názvom Verejné bohatstvo národov, autori Dag Detter a Stefan Fölster tvrdia, že lepšie riadenie týchto obrovských aktív by mohlo výrazne zlepšiť hospodársky blahobyt národov, zvýšiť produktivitu aj životnú úroveň, a dokonca znížiť verejný dlh.
"Vzhľadom na to, že vo väčšine krajín je hodnota verejného majetku väčšia ako verejný dlh, lepšia správa tohto majetku by mohla pomôcť vyriešiť problém dlhu a zároveň poskytnúť živnú pôdu pre budúci ekonomický rast. Vyšší výnos iba o jediné percento globálnych verejných statkov by sa prejavilo ako 750 miliárd dolárov na verejných príjmoch. Spornou správou tohto majetku nielen utekajú peniaze, ale sa aj obmedzujú hospodárske príležitosti," tvrdí hlavný ekonóm Citi, Willem Buiter, v reakcii na myšlienky uvedené v knihe, ktorá by sa v predaji mala objaviť v priebehu júla.
Autori dodávajú, že dosiahnuteľný výnos 3,5 percenta by znamenal 2,7 bilióna za rok rovno do rúk vlád, čo je dosť na pokrytie nákladov národných výdavkov na infraštruktúru po celom svete. Z tohto dôvodu, aktíva, ako sú štátom vlastnené spoločnosti, z ktorých mnohé nie sú brané do úvahy pri vytváraní rozpočtov, by sa mali pripočítať do hodnoty verejného majetku, odporúčajú autori. Napríklad také národné parky, ktoré majú pravdepodobne negatívny cash flow v dôsledku ročných prevádzkových nákladov. Avšak, súčasná finančná hodnota parkov by mohla zahŕňať možnosť budúcich peňažných tokov pochádzajúcich z činností, ako je rozvoj v oblasti nehnuteľností, alebo turizmu, či možnej ťažby nerastných surovín. "Nechceme obhajovať ťažobný priemysel v národných parkoch, len upozorňujeme na spôsob, že by sa vlády mali vážnejšie zaoberať majetkom, ktorý by mali zahrnúť do svojej komplexnej rozvahy," píše ekonóm Citi. "Je to len spôsob, ako môže dobre postavená analýza nákladov a výnosov pomôcť pri stanovenie optimálneho využitia verejné aktíva." Ale aj autori knihy naznačujú, že väčšina vlád nechápe dostatočne hodnotu svojich aktív.
Väčšina vlád má viac bohatstva, než sú si vedomé. Vrátane tých, ktoré sú v súčasnej dobe v zajatí dlhovej krízy. Mnoho z týchto problémových krajín vlastní tisícky firiem, pozemky a ďalší majetok, ktorého hodnotu jednoducho nepremietajú do spoločného blahobytu. Verejné bohatstvo je zlatá baňa, ktorá čaká na profesionálne riadenie. A keď je to zlatá baňa, väčšina z bohatstva nie je viditeľná bez toho, aby sa niekto nepousiloval dostať toto bohatstvo na denné svetlo. Autori spomínajú americkú zlatú baňu. Podľa Medzinárodného menového fondu, federálna vláda vlastní viac ako štvrtinu všetkých pozemkov v krajine, rovnako ako portfólio nehnuteľností v hodnote 1,5 bilióna dolárov. K tomu treba prirátať štátne a miestne vlády, ktoré vlastnia nehnuteľnosti v hodnote 6 biliónov dolárov. Vládne budovy, štátne a miestne letiská, rovnako aj diaľnica a ďalšie veci by mohli lepšie zarábať peniaze, namiesto toho, aby ich odčerpávali.
Samozrejme, že tieto myšlienky vyvolávajú otázky o ekonomickej hodnote sociálnej návratnosti a či "mosty nikam" nemajú príliš vysoké náklady. Ale potenciálny prínos týchto druhov myšlienok by nám nemal dovoliť ignorovať ich. "V USA, pri každom zvýšení o percento výnosu z portfólia aktív federálnej vlády by sa celkové dane mohli znížiť o 4 percentá," napísali Detter a Fölster. "To samo o sebe by malo každého jedného občana, daňového poplatníka, investora, finančného analytika a zainteresované strany prinútiť vstať a venovať tomu pozornosť. A to by malo podnietiť dopyt po lepších rozhodnutiach."
