Európsky parlament schválil smernicu, podľa ktorej budú mená konečných vlastníkov spoločností uvádzané v centrálnych registroch jednotlivých členských štátov únie. Za určitých podmienok by sa k nim mala dostať aj verejnosť.
Mená konečných vlastníkov spoločností by mali byť uvádzané v centrálnych registroch členských štátov Európskej únie. Tieto registre by pritom mali byť prístupné pre vnútroštátne orgány, ale aj pre osoby s legitímnym záujmom, napríklad pre investigatívnych novinárov. Vyplýva to z dohody s Európskou radou, ktorú v stredu schválil Európsky parlament. Od novej dohody si sľubujú pomoc v boji proti praniu špinavých peňazí, daňovým trestným činom a financovaniu terorizmu. Europoslanci tiež schválili nové pravidlá umožňujúce jednoduchšie vystopovanie finančných transferov.
Ako ďalej informuje europarlament, štvrtá smernica zameraná na boj proti praniu špinavých peňazí (AMLD) po prvýkrát zaväzuje členské štáty k vytvoreniu centrálnych registrov, ktoré budú obsahovať informácie o skutočných vlastníkoch podnikateľských subjektov a iných právnických osôb zaregistrovaných na ich území, vrátane zvereneckých fondov. Táto povinnosť nebola obsiahnutá v pôvodnom návrhu komisie, do konečného textu smernice ju presadili poslanci Európskeho parlamentu. Schválený text smernice tiež ukladá bankám, audítorom, právnikom, realitným agentom, kasínam a ďalším entitám ohlasovaciu povinnosť v súvislosti s podozrivými transakciami svojich klientov.
Prístup do centrálnych registrov s uvedením konečných vlastníkov firiem by však mali mať bez obmedzenia iba orgány členských štátov a ich finančné spravodajské jednotky a povinné subjekty, ako sú napríklad banky uskutočňujúce hĺbkovú kontrolu klienta. Do registrov sa dostane aj verejnosť, v tomto prípade však bude môcť prístup k informáciám podliehať online registrácii a úhrade poplatku na pokrytie administratívnych nákladov.
Osoba alebo organizácia, ktorá bude mať záujem o prístup k centrálnemu registru, napríklad investigatívny novinár alebo mimovládna organizácia, navyše bude musieť preukázať "legitímny záujem" v súvislosti s podozrením na pranie špinavých peňazí, financovanie terorizmu a súvisiacimi predikatívnymi trestnými činmi, ako napríklad korupciou, daňovou trestnou činnosťou a podvodmi. Tieto osoby majú získať prístup minimálne k menu, mesiacu a roku narodenia, štátnej príslušnosti a krajine pobytu konečného vlastníka a k informáciám o povahe a rozsahu ním držaného podielu. Obmedziť prístup k týmto informáciám budú môcť členské štáty v jednotlivých prípadoch iba za výnimočných okolností.
Text smernice stanovuje tiež pravidlá vzťahujúce sa na takzvané politicky exponované osoby, teda osoby, u ktorých existuje vyššie než obvyklé riziko korupčného správania z titulu nimi zastávanej politickej funkcie. Ide napríklad o hlavy štátov, predsedov vlád, ministrov a štátnych tajomníkov, sudcov najvyšších či ústavných súdov, poslancov parlamentu a ich rodinných príslušníkov. V ich prípade budú musieť členské štáty prijať dodatočné opatrenia, zamerané okrem iného na zistenie zdroja majetku a zdroja finančných prostriedkov použitých v obchodných vzťahoch alebo transakciách s takýmito osobami.
Na transpozíciu ustanovení smernice o boji proti praniu špinavých peňazí do svojich vnútroštátnych právnych predpisov budú mať členské štáty dva roky. Nariadenie o prevode finančných prostriedkov bude priamo účinné vo všetkých členských štátoch 20 dní po jeho publikovaní v Úradnom vestníku EÚ.
Europoslankyňa Monika Flašíková-Beňová schválenú smernicu o povinnom uvádzaní konečných vlastníkov firiem víta. "Parazitovanie takýchto firiem, či už na Slovensku, ale aj v akomkoľvek inom členskom štáte únie bude výrazne sťažené. Malo by totiž dôjsť k vytvoreniu centrálnych registrov s menami ich skutočných majiteľov,“ tvrdí. Veľmi dôležitým zámerom novej právnej úpravy je pritom podľa nej aj boj proti terorizmu v únii sledovaním podozrivých finančných tokov či už v rámci spoločenstva, ako aj mimo neho.
