oPeniazoch.sk, The Atlantic Foto: SITA
Priepasť medzi najbohatšími a najchudobnejšími sa natoľko prehĺbila, že čoraz viac ľudí sa začalo zaraďovať do nižších sociálno-ekonomických skupín.
V posledných desaťročiach sa vedci začali zaoberať viac subjektívnou a relatívnou analýzou otázky, podľa čoho sa ľudia zaraďujú do sociálnych tried. Priraďujú sa do kategórií založenej na financiách, alebo na vzdelaní?
Podľa nedávneho prieskumu Gallup, asi 51 percent Američanov sa cíti byť zástupcom strednej alebo vyššej strednej triedy, zatiaľ čo 48 percent sa cíti byť robotníckou, alebo nižšou triedou. Ide o najvyšší podiel na spodných priečkach sociálno-ekonomického rebríčka od čias, kedy Gallup začal zbierať takéto údaje v roku 2000. Zároveň ide o veľký prepad z predchádzajúcich období, keď sa až 63 percent respondentov videlo v strednej triede.
Odborníci tvrdia, že uvedomenie si nerovnosti a relatívnych rozdielov môže byť závažné. V období po recesii sa rast nerovnosti dostáva do stredobodu záujmu aj vďaka politike. Posun vo vnímaní sociálneho postavenia nie je ani tak o klesajúcom ekonomickom trende, ako o pocitoch. Ľudia si všímajú viac stav spoločnosti a rozdelenie bohatstva naprieč sociálnym spektrom. Niektoré teórie naznačujú, že ako v krajina rastie nerovnosť, občania majú tendenciu viac sa porovnávať s ostatnými.
Pre tých, ktorí sa cítia byť na spodnom konci spektra, by to mohlo znamenať vyvolanie politického nesúhlasu a občianskych nepokojov. Vnímanie toho, ako funguje krajina mimo ekonomiky, môže zohrávať dôležitú úlohu v tom, ako vnímate triedne rozdelenie. Ide o to, aké informácie sa k ľuďom o spoločnosti dostávajú. Triedne rozdelenie tak už nie je o ekonomických zmenách v živote ľudí, ale o zmenách v spoločnosti.
Pocity nerovnosti a triedne rozdelenie by nemalo byť na každodennom poriadku. Ak ľudia budú hovoriť o tom, že už nie sú zástupcami strednej triedy, je v konečnom dôsledku zlé pre krajinu. Je to veľmi problematické, pretože čím nižšie sa cítia byť na spoločenskom rebríčku, tým menší majú pocit, že majú kontrolu nad vecami, na ktorých im v živote skutočne záleží. Majú pocit, že prichádzajú o slobodu a začínajú byť presvedčení, že majú menej možností zmeniť svoj vlastný život.
