oPeniazoch.sk, ozy Foto: SITA
Thomas Howard má možno najpodivnejší investičný prístup, s akým sa kto stretol. Tento 66 ročný bývalý profesor na obchodnej akadémii nakupuje a predáva akcie bez toho, aby poznal mená spoločností. Spolieha sa na vlastné intuície, ako na akciách zarobiť. Vôbec sa neobťažuje sledovať, či cena stúpa, alebo klesá.
Za 12 rokov, prostredníctvom divokých vzostupov a pádov na Wall Street, sa mu priemerne podarilo dosiahnuť zhruba 25 percentný ročný výnos. A to aj vďaka svojej vlajkovej lodi, Athena Pure fondu. Ak chcete byť rovnako úspešní, stačí sa držať Howardovej najlepšie rady: nekupujte nič len preto, že to už dokázalo zarobiť peniaze v minulosti niekomu inému.
Môže to znieť zvláštne, riadiť sa na trhu emóciami, veď práve kvôli nim robia najčastejšie neskúsení obchodníci školácke chyby. Väčšina investorov je vydesená, keď sa trh prepadáva a predávajú lacno, aby neskôr mohli nakúpiť draho. Obetujú tak obrovské potenciálne zisky. A výsledok? Priemerný akciový investor dokáže prekonať priemer trhu (index S&P 500) o 4 percentá za viac ako 20 rokov, vyplýva to z údajov Dalbar, ktorá sa špecializuje na výskum trhu. Dokáže to niekto lepšie? Možno ani nie. V minulom roku sa to až 79 percentám z takzvaných správcov aktívnych fondov, čo sú nepochybne profesionáli na akciovom trhu, nepodarilo. Neprekročili vlastné štandardy určené pre priemery na trhu, uviedla investičná výskumná spoločnosť Morningstar.
Howard takýmito výsledkami prekvapený nie je. Považuje sa za priekopníka v tom, ako zarobiť peniaze z výskumu ľudského správania sa. V podstate len ťaží z pochabosti a emócií iných investorov. Ekonóm Daniel Kahneman získal v roku 2002 Nobelovu cenu za prácu v oblasti, zvanej behaviorálna ekonómia, neskôr napísal aj bestseller na túto tému. Výskum spochybnil panujúci názor medzi ekonómami, že ľudia konajú racionálne vo svojom vlastnom najlepšom záujme. Namiesto toho, napríklad, cítime intenzívnejšiu bolesť zo straty, než potešenie zo zisku. A tým sme sa dostali hneď k náznaku problémov. Ale ako zarobiť peniaze na základe tohto poznania?
Tu sa otvára priestor pre Howarda. Tento manažér fondu vie niečo o strese. Pred štyridsiatimi rokmi strávil istý čas v podzemnom bunkri v Severnej Dakote, kde mal pred sebou tlačidlo "štart rakiet", pripravené vyhladiť celý svet. Rodák z Idaho bol pred dvanástimi rokmi odkázaný na lístky na jedlo. Úspory rodiny stavil na emocionálnu iracionalitu investorov. Snaží sa zarobiť peniaze, ale samozrejme by bol rád, ak by sa mu podarilo prísť na to veľké tajomstvo, ako vlastne akciový trh funguje.
Tak čo vlastne robí? Zaoberá sa číslami. Zameral sa na kombináciu kritérií pre spoločnosti, o ktorých je presvedčený, že mu prinesú pekné dividendy, aby mal stály prísun finančných prostriedkov. Nielen aby vedel zaplatiť účty, ale ešte aj riskovať pôžičky. Všetku prácu robia počítače, ktoré prehľadávajú nespočetné množstvo firiem, aby vybrali tých správnych kandidátov. Potom si kúpi 10 z nich a kontroluje ich pohyb každý mesiac. Následne predáva alebo kupuje ďalšie spoločnosti. Tvrdí, že mu je jedno, čím sa tieto firmy zaoberajú, čo sa o nich hovorí, alebo kto je za nimi. Alebo či sú v oblasti priemyslu ktorý rastie, alebo naopak klesá. Našlo by sa sto rôznych spôsobov, ako využíva svoj kvantitatívny behaviorálny výskum. "Je zábavné vidieť môj výskum, ako skutočne pracuje v reálnom svete," hovorí.
Prirodzene, že sa nájdu aj pochybovači. Jedným z nich je aj Kenneth French, profesor financií na Dartmouth Tuck School of Business, ktorý tvrdí, že tento druh nápadu pripomína to, čo manažéri kvantitatívnych fondov už dávno robia. Ale len málokedy dokážu aktívni manažéri prekonať mimoriadne náklady na podnikanie a poraziť priemer na trhu. "Som skeptický," hovorí French. Poplatky od 0,5 do 1 percenta za správu môžu byť príliš vysoké, ak sa má udržať vynikajúci výkon, myslí si Christopher Philips, senior analytik investičnej spoločnosti Vanguard.
Michael Ervolini je generálnym riaditeľom Cabot Research, koučuje viac ako 100 aktívnych spoločností spravujúcich fondy. Snaží sa naučiť svojich klientov čítať spätnú väzbu zo správania sa. Musia byť úspešnejší než individuálni investori, ktorí predávajú príliš skoro. Svojím spôsobom, celý prístup Howarda spochybňuje nutnosť existencie manažérov aktívnych fondov, čo je sám o sebe obrovský obchod. Ale na prekvapenie Howard hovorí, že má úctu k správcom fondov, ktorí, ako jeho výskum ukazuje, sú zvyčajne len dobrí zberači akcií. "Je to celkom talentovaná skupina," hovorí. Ich pozícia je ale pokrivená stimulmi v odbore, kde v podstate správca fondu zarába tým, že má väčší, ale nie nevyhnutne úspešnejší fond. "Zručnosti v takomto prípade zakrnievajú," hovorí Howard. "Ak všetko, čo musíte urobiť je navýšiť zásoby o 10-15 akcií, tak to ľahko splníte."
