oPeniazoch.sk, Medium;Phoenix Capital Research; Bloomberg; Meb Faber Research;ČTK Foto: SITA
ECB začala s nákupom vládnych dlhopisov, ekonómovia majú pripravené dobré odpovede na základné otázky. Na jednej strane si myslia, že je to neuveriteľne silný nástroj pre inflačný stimul, na strane druhej tvrdia, že je to nástroj na znehodnotenie meny a že tento krok nebude mať žiaden vplyv na finančné trhy.
Už prvé kolo intervencií centrálnych bánk, od roku 2007 do začiatku roka 2009, malo zachrániť svetový finančný systém. Ďalšie kroky centrálnych bánk v rokoch 2010-2012, boli ospravedlňované obavou, že sa ešte svetový systém úplne nespamätal. Od roku 2012 sa malo všetko zmeniť.
Možno ste si všimli, že pred troma rokmi centrálni bankári prestali používať konečné termíny, pokiaľ ide o uvoľňovanie menovej politiky. Otvorené konce, neobmedzené programy, zavádzanie akýchkoľvek potrebných opatrení a ďalšie frázy začali plniť zápisy z rokovaní ECB.
Pre akademikov a finančných teoretikov je mierne znepokojujúca predstava, že centrálne banky uvoľnia veľkého množstva aktív, aby zmenili ich cenu. Ako povedal, bývalý šéf FEDu, Ben Bernanke, problém s QE je to, že v praxi funguje, ale v teórii nie. Avšak dôkazy, ktoré by mali prísť z praxe, sú stále plné nezodpovedaných otázok. Jednou z nich je aj naplánovanie nákupov. Nasledujúci graf ukazuje zmenu výnosov pre súbor gréckych vládnych dlhopisov medzi 7 a 17. májom 2010. V tom čase ECB začala vykupovať grécke dlhopisy.
Červenou zakrúžkované body zodpovedajú emisii dlhopisov, ktoré neboli zakúpené ECB, zatiaľ čo zvyšok bodov zodpovedá dlhopisom, z ktorých nakupovala aj ECB. Zarážajúce je, že len dlhopisy, ktoré boli zakúpené ECB zaznamenali úbytok priemerných výnosov. A čím viac ECB nakúpila, tým viac výnosy klesli. Zdá sa, že na nákupy dlhopisov sa použila "hrubá sila". Efekt, keď dopyt po konkrétnych dlhopisoch vzrastie, ale ich výnos neovplyvní výnos ostatných. Zaujímavé je, že ECB neoznámila, kedy bude dlhopisy nakupovať. Dnes sa o nákupoch vie, pretože ECB neskôr ponúkla tieto dlhopisy na reštrukturalizáciu gréckeho dlhu na rok 2012. Nie je to veľká výhra pre obyčajných Grékov, ale pekné gesto pre teoretikov.
Pozrime sa čo sa stalo po prvých nákupoch, ako sa začali meniť dlhopisy, ktoré sa dostali do hľadáčika ECB. Jeden ľahko dostupný údaj je hodnota 10 ročných dlhopisov s ratingom AAA zo stránky ECB. Po tom, čo Draghi oznámil dátum spustenia výkupu na 22. januára, hodnota klesla na ďalší deň o 19 bázických bodov na 0,42 percenta. Pokles pokračoval, po troch dňoch nákupu ECB to bolo v stredu 11. marca o ďalších 17 bázických bodov na 0,24 %.
V roku 2013 Bank of Japan zaviedla program výkupu aktív v objeme zodpovedajúcom štvrtine japonského HDP. Ešte nikdy žiadna krajina v tak krátkom období neminula relatívne tak vysokú čiastku. A výsledok? Rovnako výnimočne zlý. Pár kvartálov silnejšieho rastu HDP, avšak aj súčasný pokles spotreby domácností. Nie, takto oživenie skutočne nevyzerá. KOncom roka 2014 Bank of Japan opäť šokovala trhy ďalším navýšením svojej stimulácie ekonomiky. Málo kto veril, že Bank of Japan to myslí vážne, že navýšením programu odkupov, ktorý ani nefungoval, dokáže významne nakopnúť ekonomiku. Brali to ako gesto, ako priblížiť názory ekonómov svojim vlastným inflačným cieľom. Demonštrácia odhodlania, dá sa ísť aj hlavou proti múru.
Kritici krokov centrálnych bánk tvrdia, že menové autority neusilujú o verejné blaho a stabilitu, len sa snažia posunúť realitu bližšie k svojim teóriám a predpovediam. Rotačky sa vraj spustili príliš skoro. V januári napríklad Švajčiarska národná banka prestala strážiť minimálny kurz švajčiarskeho franku voči euru. Za jediný deň tak prišla o sumu zodpovedajúcu viac ako desatine švajčiarskeho HDP. Ukázalo sa, že všetky problémy sa "tlačením peňazí" vyriešiť nedajú.
Ak sa pozrieme na QE v USA, inštitúcie, ktoré sa snažili a snažia zachrániť systém pred insolventnosťou, sú rovnako v istom slova zmysle insolventné. Niektorí to považujú za konšpiračné teórie, iní nad tým mávnu rukou ako nad úplným nezmyslom. Mnohí však kroky centrálnych bánk vo vyspelých krajinách v uplynulých rokoch vnímajú ako prihrávku bohatým akciovým investorom, veľkým fondom a samozrejme bankám.
Najbližšie sa kroky k proklamovanému zlepšeniu kondície ekonomiky a naplneniu peňaženiek ľudí dostali nepochybne v USA. Ale Japonsko a eurozónu čaká ešte dlhá cesta.QE v eurozóne naráža na menej rozvinutý kapitálový trh, ktorý neponúka dostatočne širokú škálu cenných papierov využiteľných k masívnejším nákupom. Európska centrálna banka v prvom týždni programu nákupov štátnych dlhopisov kúpila dlhopisy za 9,75 miliardy eur, údaje ECB podľa analytikov ukazujú, že ak chce banka splniť mesačný plán nákupov v objeme 60 miliárd eur, bude musieť svoju aktivitu na trhu v najbližších týždňoch zintenzívniť. Euro podľa analytikov pravdepodobne v už dohľadnej dobe otestuje úroveň parity s dolárom.Výrazné oslabenie eura ale nenaznačuje, že ide všetko tak, ako sa očakávalo.
