oPeniazoch.sk, ČTK Foto: SITA
Je to ako mesto duchov, zahraniční majitelia nie sú vo svojich domovoch a svetlá v meste zhasínajú. Neprítomní majitelia škodia podnikaniu a ceny za bývanie v Londýne sa dostávajú do popredia politickej pozornosti. Napísal to britský nedeľník The Observer.
Racine bola reštaurácia, akú by si každý v západnom Londýne želal. Mala výborné recenzie, znamenitú kuchyňu a závideniahodné umiestnenie na ulici Bromton Road. Po dvanásť rokov servírovali svojim náročným zákazníkom jedlo vyhovujúce vysokým francúzskym štandardom. Mohlo by sa zdať, že ide o podnik, ktorý tu bude sto rokov. Pred dvoma týždňami ale majiteľ Henry Harris oznámil, že sa v Racine udusili posledného králika a že sa reštaurácia zatvára. Čo sa stalo?
"Bolo to nevyhnutné. Miesto sa nedalo udržať," povedal Harris. "Zvýšenie nájmu bolo síce katalyzátorom, ale hlavnou príčinou sa stal klesajúci počet obyvateľov v oblasti, ktorá by mala byť husto obývaná. Moji pôvodní klienti, ktorí mali medzi 50 a 60-timi rokmi keď sme otvorili, sú už trochu starší. Po recesii si už niektorí z nich nemohli dovoliť jesť v reštauráciách tak často. Iní si uvedomili, akú cenu majú ich domovy a rozhodli sa ich predať. Noví majitelia tu nebývajú. Asi 20 percent bytov je prázdnych, to znamená jedna pätina mojej potenciálnej klientely. Je to veľký rozdiel. Vo štvrti je teraz aj ľahšie zaparkovať. To bolo predtým v Knightsbridge nemysliteľné. "
Racine je poslednou obeťou fenoménu, ktorý niektorí nazývajú "v Londýne je zhasnuté". Neprítomní majitelia tlačia ceny nehnuteľností vysoko, bez toho, aby prispievali miestnej ekonomike. Keď sa Racine v roku 2002 otváral, bola priemerná cena domov v Knightsbridge 745 000 libier. Teraz je to 3,4 milióna libier. V Londýne sa nachádza zhruba 22 tisíc prázdnych nehnuteľností. Čiastočne je to následok dôležitosti britskej metropoly, ktorú spisovateľ William Gibson nazval "prirodzeným domovom pre niekedy mierne ošemetný odliv kapitálu." Ako príbeh reštaurácie Racine ukazuje, niektoré podniky pociťujú následky.
Neprítomnosť obyvateľov je príznačná pre londýnsku prestížnu oblasť okolo obchodného domu Harrods, aj keď tento jav môžeme nájsť aj inde, napríklad v Highgate. Prieskum, ktorý minulý rok uskutočnila agentúra Empty Homes, ukázal, že sa počet prázdnych nehnuteľností v Kensigton a Chelsea zvýšil o 40 percent. Bola to jediná oblasť, kde došlo k takému nárastu. Iné mestské obvody, kde sa tiež zvýšil počet prázdnych nehnuteľností, boli chudobné oblasti v severnej a severovýchodnej časti Londýna. V meste, kde akékoľvek vlastníctvo nehnuteľnosti je čím ďalej viac nedostupnejšie, je myšlienka prázdnych drahých domov poburujúca a politici začínajú konať.
Tessa Jowellová, ktorá dúfa, že sa v najbližších voľbách na starostu stane kandidátkou labouristov, označila v denníku The Independent prázdne domovy za "škandál" a sľúbila represívne ekonomické opatrenia. "V dnešnom Londýne žijú stovky tisíc ľudí, ktorí sú buď v dočasných ubytovniach, na čakacích zoznamoch pre sociálne bývanie alebo roky ďaleko od našetrenej sumy na kúpu prvého domova. Na druhej strane sú tu veľmi bohatí, ktorí skupujú londýnske domy skôr ako zlaté tehličky než ako miesta na bývanie. "
Hon na nehnuteľnosti má aj ďalšie vedľajšie účinky. Niektorí dlhodobí rezidenti, ktorí teraz bývajú v ľudoprázdnych oblastiach, sa ocitli v uzavretom kruhu. Cena nehnuteľností vyhnala firmy z ich kancelárií a s nimi odišli aj ľudia, ktorí v mieste míňali za obedy. "Mali sme zákazníkov, ktorí pracovali neďaleko v bankových a investičných firmách a ktorí si raz za týždeň dopriali poriadny obed," hovorí Harris. "Tí sú už ale preč. Presťahovali sa kúsok odtiaľto na King’s Road, kde je možné zohnať kanceláriu za zlomok ceny. Poznám jedného architekta, ktorý sa presťahoval do Holborn. Nenapadlo by mi, že to v centre bude lacnejšie. Výnosy z obedov teraz budú polovičná než pred piatimi rokmi. Kamarát hovorí, že je to tu ako mesto duchov."
Nepriamych dôkazov o prázdnych domoch je veľa. Agentúra Empty Houses použila údaje o dlhodobej absencii ľudí z mestského úradu, ale toto nie je jediný druh užívania nehnuteľností, ktorý ovplyvňuje miestnu ekonomiku. Čo taký byt, ktorý ľudia používajú tri dni v týždni alebo dom, ktorý je obývaný len po dobu troch mesiacov, kedy v Moskve udrie tvrdá zima? "Obyvatelia v tejto časti mesta boli vždy cudzinci, ktorí tu boli na krátky čas. To potom vytvorilo časové medzery medzi nájomníkmi. V posledných rokoch bol trh s nehnuteľnosťami veľmi aktívny a domy na predaj sú často neobývané. Niektoré priestory môžu patriť ľuďom, ktorí býva najmä na vidieku," povedal Neal Hudson, analytik z realitnej agentúry Savillis.
Ďalší podnikatelia v oblasti zaregistrovali zmeny sezónneho dopytu. Tibor Ivanics je riaditeľom v antikvariáte Robert Frew, pár domov od reštaurácie Racine, ktorá bola závislá najmä na stálej klientele. "V lete, keď tu nie je tak teplé počasie, je tu hlavne v podvečer veľa Arabov," hovorí. "Niektorí z nich si sem nechávajú poslať aj svoje Ferrari, takže v hoteloch bývať nemôžu. Pred nimi to boli Francúzi."
Ľudia si myslia, že podniky v západnom Londýne sú plné od rána do večera, ale tunajšie ulice nie sú vždy lemované zlatom. Pre majiteľov reštaurácií zrejme nie. Pre majiteľov nehnuteľností však ulice stále žiaria, aj keď nikto nie je doma.
