oPeniazoch.sk, Project Syndicate Foto:SITA
Keď pápež František vlani v novembri vystúpil v Európskom parlamente, prirovnal Európsku úniu k babičke. K príjemnej žene s bohatými skúsenosťami, ktorej však chýba vitalita a energia z mladosti. Je načase, vyhlásil František, aby vedúci predstavitelia EÚ odhodili svoju ospalú imidž, uvedomili si, akým strategickým výzvam čelí Európa, a stanovili jasnú politiku riešení.
Pripusťme, že pápežova charakteristika bola v niektorých ohľadoch znepokojujúco presná. Napriek zdanlivej malátnosti si však Európa udržiava niektoré dôležité silné stránky. Je centrom špičkových myšlienok a inovácií, domovom niektorých najkonkurencieschopnejších regiónov a priemyselných odvetví na svete, a čo je možno najimpozantnejšie, vybudovala spoločenstvo a trh s pol miliardou ľudí.
Svet sa však mení. Globálne udalosti, ekonomické aj iné, stále viac ovplyvňuje ázijsko-pacifický región. Transpacifické partnerstvo (TPP) v rámci ktorého majú Spojené štáty a ďalších 11 krajín vytvoriť megaregionálnu zónu voľného obchodu, s najväčšou pravdepodobnosťou tento posun ešte urýchli. Tým skôr, ak sa k partnerstvu nakoniec pripojí aj Čína. A hoci TPP bude ešte musieť prekonať celý rad prekážok, než dôjde k finalizácii dohody, jeho potenciál na zvýšenie hospodárskej sily Ázie nemožno podceňovať.
Európa musí pracovať na zabezpečení svojho postavenia v novom svetovom poriadku. Počnúc rozšírením svojich obchodných a investičných väzieb na USA. Problém je v tom, že zatiaľ čo rokovania o TPP postupujú, rozhovory o transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP) medzi EÚ a USA zabŕdli do tak hlbokých sporov, že celý projekt možno skončí skôr ako by začal. Podnikateľské špičky na oboch stranách Atlantiku sú presvedčené, že úspešná dohoda o TTIP by priniesla značné hospodárske výhody. Tento pocit potvrdzuje aj rad štúdií. V debate však ďalej prevládajú triviálne otázky, napríklad predaj "chlórovaných kurčiat" a riešenie investorských sporov.
Cieľom TTIP je využiť silu transatlantickej ekonomiky, ktorá je aj naďalej zďaleka najväčším a najbohatším trhom sveta, predstavuje tri štvrtiny globálnej finančnej aktivity a viac ako polovicu svetového obchodu. Ak by sa TTIP otvoril aj ďalším ekonomikám, napríklad Turecku, Mexiku a Kanade, bol by prínos ešte väčší.
Ešte presvedčivejšie než výhody dohody sú však potenciálne katastrofálne následky jej krachu. Neúspech rozhovorov o TTIP by napríklad poskytol účinnú muníciu vo Veľkej Británii tým, ktorí presadzujú vystúpenie z EÚ. Keby naopak TTIP nadobudla účinnosť, bolo by nemúdre a teda nepravdepodobné, aby Británia úniu opúšťala.
Pocit, že EÚ kvôli svojim vnútorným roztržkám premrhala strategickú príležitosť, by navyše pravdepodobne prinútil USA k urýchleniu svojho odklonu od európskeho kontinentu. A ruský prezident Vladimir Putin by nepochybne pokladal neschopnosť EÚ za veľkú príležitosť uplatniť väčší vplyv na rôzne časti Európy. To všetko prispieva k zásadnému strategickému riziku. Ak sa TTIP zasekne alebo skrachuje, zatiaľ čo TPP bude postupovať vpred a uspeje, potom sa globálna rovnováha silne vychýli v prospech Ázie. Európe tak zostane len málo možností, ak vôbec nejaká, získať späť svoj hospodársky a geopolitický vplyv.
Keď prvýkrát padol návrh na TTIP, zdalo sa, že si Európa jeho hodnotu uvedomuje. Koniec koncov to bola EÚ, kto tlačil USA k spusteniu negociačného procesu v júni 2013. USA o európskom odhodlaní spočiatku pochybovali. Pôvodnou ambíciou bolo uzavrieť vyjednávania "na jedno tankovanie". Nikto nechcel podstupovať zdĺhavé rozhovory, ani politické strasti s nimi spojené.
Vedúci predstavitelia EÚ však projekt v podstate opustili, a zdanlivo tak potvrdili americké obavy. Obchodní vyjednávači veľmi zložito dosahovali pokrok, zatiaľ čo verejnú rozpravu ovládli antiglobalizačný skupiny, ktoré vykresľujú TTIP ako hrozbu pre všetko, od európskej demokracie po jej zdravie.
Je to nebezpečne nepresná diskusia a lídri EÚ musia zabrániť jej ďalšiemu šíreniu tým, že prinesú strategické argumenty pre dohodu. Okrem toho musia oživiť svoj záväzok úspešného uzavretia rozhovorov v roku 2015. To neznamená, že vyriešenie zostávajúcich otázok v rokovaniach o TTIP bude jednoduché. Uzavretie obchodnej dohody, najmä takej, ktorá zahŕňa toľko regulačných otázok, je vždy ťažké a musí brať do úvahy zložitosť a premenlivosť moderných ekonomík. Faktom však zostáva, že prekážky spojené so zavŕšením TTIP nie sú o nič ťažšie prekonateľné ako tie, ktorým predstavitelia EÚ čelia v posledných niekoľkých rokoch krízy.
Až sa rokovania o TTIP budúci mesiac obnovia, musia vedúci činitelia EÚ presadzovať skutočný pokrok s cieľom uzavrieť dohodu do konca roka. Dobrou správou je, že nedávne voľby v USA možno ich šance zvýšili. Prezident Barack Obama by totiž mohol teraz získať od Kongresu právomoc k takzvanému zrýchlenému rokovaniu. Ak sa tak stane, Kongres by prípadnú dojednanú dohodu jednoducho schválil alebo odmietol, namiesto aby ju rozoberal na kúsky. V USA sa pomaly rozbieha prezidentské predvolebné obdobie a agendu EÚ by v novom roku ľahko mohli prebiť iné otázky. Preto nemajú európski lídri času nazvyš. Musia využiť ekonomickú príležitosť a odvrátiť strategickú katastrofu.
Autormi sú Carl Bildt, bývalý premiér Švédska a Javier Solana, bývalý generálny tajomník NATO a vysoký predstaviteľ Európskej únie pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku.
