oPeniazoch.sk, iHNed Foto: SITA;YT
Päťdesiatjedenročná Elvira Nabiullinová sa v júni 2013 stala prvou ženou na čele centrálnej banky medzi krajinami skupiny G8. Vymenoval ju prezident Putin, ktorému predtým slúžila ako hlavná hospodárska poradkyňa. Následné potvrdenie parlamentom už bola len formalita.
Ihneď potom, čo sa ujala funkcie, sa na Západe aj v Rusku objavili výhrady, že sa centrálna banka, v minulom desaťročí rešpektovaná ako inštitúcia výrazne nezávislá na politike, stane predĺženou rukou Kremľa.
Nabiullinová vyštudovala na Moskovskej štátnej univerzite ekonómiu, končila v roku 1986. Nasledovala celkom svižná kariéra, ktorú začala vo Vedecko-priemyselnej únii, kde sa venovala príprave ekonomickej reformy. Podľa denníka Kommersant jej dráhu významne ovplyvnil ruský liberálny ekonóm Jevgenij Jasin, ktorý za prezidenta Jeľcina riadil ministerstvo hospodárstva.
V druhej polovici 90. rokov zastávala rôzne funkcie na ministerstve hospodárstva a v období 1997 a 1998 bola námestníčkou ministra. Neskôr pôsobila v súkromnej banke, a keď v máji 2000 v prezidentských voľbách prvýkrát zvíťazil Vladimir Putin, opäť sa vrátila na ministerstvo hospodárstva. Od roku 2000 do júna 2003 bola prvou námestníčkou ministra. List Vedomosti napísal, že "progresívne liberálny tón" Putinovho prezidentského posolstva parlamentu v roku 2001 bola predovšetkým jej práca.
V polovici roka 2003 odišla do Strediska strategického výskumu. Podľa denníka Vremja novosti tam mala pre Putina pripravovať hospodársky program, s ktorým by išiel do ďalších prezidentských volieb v roku 2004. To sa jej podarilo. Minister hospodárstva German Gref po voľbách mohol za účasti Nabiullinovej "otvoriť druhý front ekonomickej reformy", ako uviedli Vedomosti. Výskumné centrum pripravilo priamo pre Putina reformné návrhy, s ktorými potom prezident išiel v podobe zákonodarných iniciatív priamo do Štátnej dumy, dolnej komory parlamentu. Tým sa vyhol zložitému prerokúvaniu a "zlaďovaniu" početných návrhov medzi mnohými ministerstvami.
Nabiullinová sa v septembri 2007 stala ministerkou hospodárskeho rozvoja, keď na tomto poste vystriedala Grefa. Keď si v máji 2012 Putin, ešte ako premiér, a prezident Dmitrij Medvedev "prehodili" po voľbách funkcie, Nabiullinová si na prekvapenie niektorých pozorovateľov v Medvedevovom kabinetu miesto nenašla.
Ale už 22. mája 2012 bola vymenovaná prezidentovou pomocníčkou, inak povedané jeho najbližšou spolupracovníčkou. O necelé dva mesiace neskôr sa dokonca stala podpredsedníčkou prezidentskej hospodárskej rady, na čele ktorej stojí samotný Putin. Šéfkou centrálnej banky je od júna 2013.
Centrálna banka sa pod vedením Nabiullinovej snaží podporiť chradnúci rubeľ devízovými intervenciami, teda predajom dolárov výmenou za národnú menu. Za tento rok to už bolo skoro 90 miliárd dolárov, devízový vankúš Ruska tým spľasol skoro o pätinu. Centrálna banka podľa svojej poslednej správy spravovala k 12. decembru rezervy v hodnote necelých 415 miliárd dolárov.
Nabiullinová môže ešte ďalej zdvihnúť úrokové sadzby, ale tým riskuje, že zadusí ekonomiku. Všetkým by sa totiž zdraželi úvery, čo by poškodilo spotrebu aj investície. Môže tiež ďalej rozpúšťať devízové rezervy na podporu rubľa, ale nie donekonečna.
Podľa analytikov jej zostáva ešte jeden nástroj. Predaj zlata, ktorého má v trezoroch 1170 ton, ako vyplýva z údajov Svetovej rady pre zlato. "Tento kov by mohla poskytnúť veriteľom ako záruku za poskytnuté pôžičky alebo ho predávať priamo na trhu," myslí si podľa agentúry Bloomberg Robin Bhar z francúzskej banky Société Générale. George Gero, expert z newyorskej RBC Capital Markets, si myslí, že Nabiullinová sa bude za podpory štátu naopak snažiť zlatý poklad ďalej hromadiť a použije ho, až bude v Rusku naozaj najhoršie. Predajom zlata môže kedykoľvek získať hotovosť. Jej nedostatok teraz predstavuje pre Rusko pálčivý problém, nie len pád rubľa.
Otázka znie, či samotná centrálna banka bude schopná zastaviť pád rubľa, za ktorého stabilitu zodpovedá. "Za situácie, kedy je cena ropy pod 60 dolárov za barel, je bezmocná. Destabilizácii ruského hospodárstva nezabráni," uvádza v denníku Financial Times Anders Aslund z amerického Petersonovho ústavu pre medzinárodnú ekonomiku. Tento švédsky expert v rokoch 1991-1994 radil ruskému prezidentovi Borisovi Jeľcinovi s transformáciou ekonomiky.
