oPeniazoch.sk, blog FT, Foto: SITA
Rusku kvôli prepadu cien ropy nehrozí nebezpečenstvo okamžite. Jeho ekonomika je na príjmoch z tejto komodity silne závislá, má ale zároveň veľa menových rezerv a časť šoku eliminuje aj slabnúci rubeľ. Rusko by tak malo byť schopné ustáť ceny ropy medzi 80 - 90 dolármi za barel podobu dvoch rokov. V dlhodobo by ale nízke ceny ropy v kombinácii so sankciami mohli pre Putinovu vládu predstavovať existenciálnu hrozbu.
Cena ropy klesla v posledných troch mesiacoch o 25 %. Pre ruskú vládu to bol šok. Návrh rozpočtu pre roky 2015-2017 počítal s cenami ropy na úrovni 100 dolárov za barel a rastom ekonomiky o 2,6 % ročne. Už pred poklesom cien ropy vláda plánovala zmenšiť svoj rezervný fond z 5 % HDP na 3 % HDP. Tieto rezervy mali poslúžiť na pokrytie plánovaných deficitov. Väčšina zdrojov v štátnom investičnom fonde má pritom smerovať na investície do infraštruktúry a na podporu bankám a firmám, na ktoré doľahli sankcie.
Ropa a plyn tvoria asi polovicu rozpočtových príjmov. Pokles cien ropy zo 100 na 80 dolárov za barel zodpovedá deficitu vo výške približne 2 % HDP. To by za normálnych okolností problém nebol, pretože Rusko by si požičalo potrebné financie na medzinárodných trhoch. A ruské banky a firmy vlastnené štátom by boli schopné svoj dlh refinancovať. Teraz je ale situácia oveľa zložitejšia a príčinou sú spomínané sankcie. Neznamená to však, že na konci roka 2017 dôjde ruskej vláde hotovosť. Nižšia cena ropy znamená slabší rubeľ a nižší kurz pomáha ekonomike a vládnemu rozpočtu prekonať negatívny šok. Vládne výdavky sú denominované v rubľoch. Ak by oslabenie meny bolo dosť silné, rozpočet by nakoniec mohol byť vyrovnaný aj pri cene ropy na úrovni 80 dolárov za barel.
Ani takýto vývoj by ale neriešil Putinov najväčší problém – stagnáciu a pravdepodobne aj pokles reálnych príjmov. Odliv kapitálu bude znamenať nižšie investície a teda aj menšie tempo rastu. Vláda pre budúci rok počítala s rastom ekonomiky vo výške 2 %, dnes je takéto očakávanie optimistické. Ešte pred poklesom cien ropy konsenzus hovoril o raste vo výške 1 %, teraz analytici čakajú asi 0,5 %. Centrálna banka síce bude brániť vyššiu infláciu, ale slabší rubeľ podkopáva kúpnu silu domácností. Rusko je čistým dovozcom potravín a spotrebného tovaru. Dôjde síce k rozsiahlemu nahradeniu dovozov, dá sa však očakávať, že ceny nakoniec porastú.
Putinova vláda ešte nikdy nečelila tak tvrdým rozpočtovým mantinelom. Situácia nebola tak vážna ani počas krízy rokov 2008-2009. Rozpočet vtedy počítal s cenami ropy medzi 40 – 50 dolármi za barel, rezervný fond dosahoval výšku 20 % HDP. Nie je prekvapivé, že vláde sa v takejto situácii podarilo dostať krajinu z krízy vyššími výdavkami. Tentoraz bude voliť medzi nižšími výdavkami či zvýšením daní. Zníženie výdavkov by znamenalo porušenie sľubov, ktoré dal Putin v roku 2012 voličom. Zvýšenie daní by zase znamenalo ďalšiu ranu investíciám a rastu HDP.
Vláda každopádne bude hľadať cesty, ako utíšiť voliča, ktorému sa zhoršuje životný štandard. Posledný vývoj jasne ukazuje, čo konkrétne urobí. Bude presviedčať verejnosť, že Rusko je obkľúčenou pevnosťou a musí sa zjednotiť, nech to stojí, čo to stojí. Propagandu a politickú represiu to zdvihne na ešte vyššiu úroveň. K tomu sa môžu pridať nepredvídateľné kroky na poli zahraničnej politiky.
Autorom je Sergej Guriev z New Economic School v Moskve.
