oPeniazoch.sk, E15;iHNed Foto: SITA
Ceny ropy padajú dole napriek nepokojom na Blízkom východe i protiruskými sankciám, ktoré ohrozujú ťažbu v krajine. K prepadu suroviny na štvorročné minimum pomohol okrem očakávaného slabšieho dopytu americký bridlicový boom aj fakt, že boje a chaos v niektorých exportných krajinách v súčasnosti produkciu príliš neovplyvňujú.
Saudská Arábia tento mesiac kvôli vysokej globálnej produkcii ropy a očakávanému slabému dopytu rozpútala cenovú vojnu. Za hlavného rivala Rijádu sú považované Spojené štáty, ktoré ťažbou z bridlíc podkopávajú jeho postavenie. Experti však nie sú jednotní v tom, či Perzský záliv môže tento boj vyhrať. "Saudské komentáre naznačujú, že Rijád môže opustiť stratégiu držania cien okolo sto dolárov za barel a zamerať sa na podiel na trhu," komentoval dianie pre denník The New York Times Jeff Dietert z investičnej banky Simmons & Company. Ropa Brent už dočasne oslabila až k 84 dolárom, čo je 47 mesačné minimum. Podľa neoficiálnych informácií je pritom Rijád ochotný nechať ceny spadnúť na rok či dva aj na osemdesiat dolárov. Aktuálne sa preto príliš neočakáva, že OPEC sa na novembrovom zasadnutí dohodne na znížení ťažby.
Surovinovú veľmoc nasledujú aj ďalšie štáty. Irán minulý týždeň oznámil, že v novembri predá ropu ázijským kupcom s najvyššími zľavami za posledných šesť rokov, s podobnou ponukou prišiel aj Irak.
Experti podotýkajú, že spomaliť americký bridlicový boom nebude ľahké, pretože sa na ňom podieľa mnoho spoločností, ktoré prevádzkujú veľké množstvo vrtov, v Severnej Amerike ich počet aktuálne presahuje 1600, oproti minulému roku ide o nárast 17 %. Americká produkcia je tak najvyššia za tridsať rokov. Niektorí analytici tvrdia, že časti firiem sa oplatí ťažiť aj pri výrazne nižších ako súčasných cenách. Ďalšie však namietajú, že Rijád a ďalší členovia OPEC sú pripravení na dlhotrvajúcu vojnu, pretože kalkulujú s tým, že v dlhšom horizonte sú ich náklady nižšie ako v prípade bridlicových ťažiarov. Pripomínajú, že podobne sa im podarilo nahlodať rentabilitu produkcie ostatných hráčov v osemdesiatych rokoch. Dobývanie saudskej ropy je všeobecne považované za najlacnejšie, keďže tamojšie ložiská sú veľké a v malých hĺbkach.
Medzi svetové ropné giganty patrí aj Rusko, šéf Lukoilu Vagit Alekperov však pred časom na investičnom fóre v Soči uviedol, že západné sankcie ohrozujú dvadsať percent ruskej ťažby. Postihy sú navrhnuté tak, aby ťažiarom znemožnili prieskum a produkciu z hlbín mora a arktického pobrežia či rozvoj ťažby ropy z bridlíc. Počíta sa s tým, že ruské konvenčné zdroje rýchlo vysychajú a už teraz sú k ich dobývaniu mnohokrát potrebné sofistikované americké zariadenia. Alekperov zdôraznil, že Lukoil sa preto obzerá po podobných technológiách doma a v Ázii. "Nie všetko ale môže byť plne nahradené," podotkol. Šéf Rosneft Igor Sečin naopak vyhlásil, že sankcie nezabrzdia prieskum v Severnom ľadovom oceáne. Firma nedávno oznámila, že spoločne s americkou spoločnosťou Exxon Mobil dokončila v lete začatý prieskum vrtu Universitetskaja v Karskom mori, v najsevernejšom svetovom nálezisku. V Rusku panuje presvedčenie, že v oblasti sú zásoby suroviny, ktoré by sa mohli rovnať ložiskám v Saudskej Arábii. Rosnefť tvrdí, že prvé objavy sú optimistické, hovorí o náleze veľmi kvalitnej ľahkej ropy aj plynu. Je však ešte potrebné spracovať údaje, aby bolo jasné, či sa ťažba oplatí. "Je to naše spoločné víťazstvo. Bolo ho dosiahnuté vďaka našim priateľom a partnerom z firiem Exxon Mobil, North Atlantic Drilling, Schlumberger, Halliburton, Weatherford, Baker, Trendsetter, FMC," zdôraznil Sečin zapojenie západných firiem.
Denník Financial Times však s odvolaním sa na zdroje blízke projektu ruské nadšenie spochybňuje. Prvé výsledky vraj neboli presvedčivé a oblasť bude potrebné lepšie preskúmať. A to môže byť pre Rosnefť veľmi komplikované. Exxon sa po zavedení sankcií musí z projektu stiahnuť, aj keď dostal kvôli špecifikám arktickej ťažby istý čas na zastavenie prác. Rentabilitu projektu navyše komplikujú nízke ceny suroviny. Sečin v televízii pripustil, že projekt je náročnejší ako prieskum vesmíru. "Jeho rozvoj počas najbližších pár rokov bez podielu zahraničných partnerov nebude možný," povedal The Moscow Times analytik Andrej Poliscuka z Raiffeisenbank v Moskve. Vzhľadom k tomu, že ťažobná sezóna v oblasti je krátka a práve skončila, má Rosnefť čas v podstate až do júna. Experti čakajú, že zmäkčenie postihov príde skôr ako za rok. "S tým, ako je Európa stále závislá na plyne pre vykurovanie, sa dá počas zimy čakať pokrok a kompromis, ktorý minimalizuje dopad sankcií," konštatoval podľa denníka The Washington Times analytik Inflection Point Consulting Anthony Ruben.
Ropa je pre Rusko jedna z kľúčových surovín, každá zmena ceny stojí Rusko miliardy dolárov. Putin totiž od konca roka 1999, kedy prevzal opraty nad Ruskom od Borisa Jeľcina, začal využívať ropu pre zabezpečenie blahobytu pre spoločnosť. Ceny od roku 2000 stúpli päťkrát a Rusi sa začali mať dobre. Dôchodky aj platy stúpali a hlavne začali byť vyplácané včas. Odmenou pre Putina bola veľká obľuba u verejnosti. Ešte posledný prieskum z augusta tohto roka, ktorý zverejnilo Levada Center, ukazuje, že Putinovi verí 87 % Rusov. "Putin vedie riskantnú politiku. Musí pochopiť, že trpezlivosť ľudu, biznisu i politických elít je obmedzená," tvrdí sociologička z Moskovskej akadémie vied Oľga Krištanovská pre agentúru Bloomberg.
Rozpočet Ruska na tento rok počíta s príjmami vo výške okolo 13,6 bilióna rubľov. Viac ako polovica, podobne ako v predchádzajúcich rokoch, plynie z ťažby a vývozu ropy a zemného plynu. Ešte pred desiatimi rokmi rozpočet počítal s cenou 20 dolárov za barel. A ten dnešný potrebuje cenu ropy okolo 104 dolárov, uviedla Sberbank CIB. Jej analýza dodáva, že ak sa bude ropa obchodovať za menej, rozpočet bude mať deficit. Ceny ropy sú podľa ruského gigantu Rosnefť zmanipulované. "Saudská Arábia začala ponúkať veľké zľavy na ropu. Toto je politická manipulácia, ktorá by pre Saudskú Arábiu mohla zle dopadnúť," uviedol v rozhovore pre rádio Ruská služba novosti hovorca Rosnefť Michail Leontijev.
Pád ropy súvisí aj so stále prehlbujúcou sa krízou rubľa, ktorý od začiatku roka stratil voči euru 12 %. O podporu slabnúcej meny sa snažila centrálna banka, ale bez výraznejšieho úspechu. Rubeľ napriek masívnym intervenciám ruskej centrálnej banky vo výške 6 miliárd dolárov nezastavil svoj prepad a naďalej oslabuje.
