oPeniazoch.sk, Pragmatic Capitalism Foto: SITA;YT
Cullen Roche, zakladateľ Orca Financial Group, sa v ôsmej kapitole knihy "Pragmatic Capitalism" zaoberá všeobecne akceptovanými ekonomickými konceptmi, ktoré sú mylné a veľmi nebezpečné pre vnímanie finančného sveta. Sekcia s názvom "Economic And Monetary Myths That Persist" identifikuje 11 zavádzajúcich tvrdení o ekonomike a finančnom systéme.
1. USA smerujú k bankrotu
Ľudia majú tendenciu prirovnávať súvahy štátov k súvahám firiem alebo domácností. To vedie k obavám, že USA nevyhnutne čaká bankrot, recesia a kríza, ako tomu bolo napríklad v prípade Grécka. Na rozdiel od firmy alebo domácnosti ale americká vláda môže zdvihnúť občanom dane, natlačiť peniaze alebo si požičiavať za sadzbu stanovenú centrálnou bankou. V súvislosti s deficitom nie je tak dôležité, koľko peňazí zostáva k dispozícii na výdavky, rozhodujúci je vplyv týchto výdavkov na ekonomiku. Reálnym limitom pre americké výdavky je až inflácia, ktorá môže vzniknúť z poskytovania nadmerného množstva likvidity súkromnému sektoru.
2. Kvantitatívne uvoľňovanie je monetizácia dlhu, ktorá spôsobí hyperinfláciu
Ku kvantitatívnemu uvoľňovaniu (QE) dochádza, keď Fed využíva operácie na voľnom trhu a mení mieru povinných bankových rezerv. Cieľom programu je dosiahnutie nižších úrokových sadzieb. O QE sa však často hovorí v súvislosti s tlačením peňazí a hyperinfláciou. Pri samotnom QE sa ale aktuálna hodnota čistých aktív nemení, len ich štruktúra. Roche to prirovnáva k prelievaniu prostriedkov medzi sporiacim a bežným účtom. Vzhľadom k tomu, že "lacné peniaze" z QE zatiaľ nevedú k priberaniu peňazí v obehu (pretože zostávajú v bankových rezervách), nemôže sa zvýšiť ani inflácia. QE samotné len stimuluje dopyt po úveroch a vďaka nízkym úrokom uľavuje od dlhového bremena a zlepšuje finančné zdravie firiem a domácností. Všetky tieto pozitívne vplyvy na ekonomiku je ale veľmi ťažké kvantifikovať.
3. Centrálne banky len obohacujú bankárov
Postavenie centrálnej banky býva nadhodnotené. Blízky vzťah Fedu s bankami vedie niektorých ľudí k domnienkam, že jeho jedinou úlohou je slúžiť bankám. Fed sa v tejto oblasti angažuje viac, keď sú banky v problémoch. Jeho základnou funkciou ako clearingového domu je zabezpečovať, aby platobný systém mohol hladko fungovať. Bez centrálnej banky by bankovému sektoru chýbala potrebná regulácia. "Centrálne banky tu máme, pretože alternatívou je ponechať si platobný systém z 19. storočia, v ktorom zostával risk manažment bánk prevažne neregulovaný, bez dohľadu niekoho zhora," vysvetľuje Roche. "Súčasný hybridný systém medzi verejným a súkromným sektorom komplikuje konflikt záujmov, pretože centrálna banka slúži nielen finančným inštitúciám, ale aj vláde. Ako celok je ale spravodlivým a racionálnym kompromisom medzi čisto verejným a čisto súkromným systémom. Nie je perfektný, nie je ale ani taký, ako ho popisujú konšpiračné teórie. "
4. Peňažný systém postavený na úveroch je neudržateľný
Katastrofy na spôsob prasknutí realitnej bubliny bývajú indikátorom nestabilného na úveroch založeného systému. Zhoršuje to navyše všeobecné vnímanie dlhu ako niečoho zlého a zo svojej podstaty neudržateľného. Vo finančnom účtovníctve sú však záväzky jednej strany vždy aktívami strany druhej. Bankový úver je záväzok dlžníka a aktívum banky. Či bude dlh zlý, alebo dobrý, určuje až hodnota z neho dosiahnutá. Roche uvádza ako príklad trh s bývaním. Ak využijete ku kúpe domu úver, dom sa stáva aktívom s vyššou hodnotou, než na akú si môžete so svojimi likvidnými prostriedkami v súčasnosti "siahnuť". Dlhy umožňujú presunúť budúcu spotrebu, produkciu alebo lepšiu životnú úroveň do súčasnosti. "Za tento presun sa platia náklady, ale celkový efekt dlhov záleží na tom, ako rozumne s nimi zaobchádzate," dodáva Roche.
5. Voľný trh môže vyriešiť všetky problémy
Niektorí ortodoxní kapitalisti tvrdia, že keby sme nechali trhovú ekonomiku bez zásahov, vyriešili by sa všetky problémy. Čistý kapitalizmus ale vedie k maximalizácii zisku a vzniku monopolov. Neregulované monopoly potom presadzujú minimalizáciu miezd, majú negatívny vplyv na zamestnanosť, straty pre spotrebiteľov a zvýšenie nerovnosti. Kapitalizmus riadený dobrou vládou dokáže eliminovať tieto negatíva a škody pre ekonomiku.
6. Spotrebiteľ je viac ako producent
Trhy sú zriedkakedy v dokonalej rovnováhe a ekonómovia zvyčajne diskutujú o tom, čie záujmy zohrávajú väčšiu úlohu. Či sú to záujmy výrobcov, alebo spotrebiteľov. Ľudia majú tendenciu uprednostňovať spotrebiteľa. Vždy záleží na tom, kde sa v ekonomickom a úverovom cykle práve nachádzame, obe skupiny hrajú v jeho priebehu dôležitú úlohu. "Producentov a spotrebiteľov by sme mali vidieť ako dve strany jednej mince. K rastu bohatstva potrebujeme nielen zdravého spotrebiteľa, ale aj inovatívnych producentov, ktorí sú v dobrej kondícii."
7. Sporenie rovná sa investície
Táto rovnica je zaužívaným, ale veľmi zjednodušeným pohľadom na finančné transakcie. Úspory by mali vytvárať ponuku peňazí pre úvery. Banky ale môžu vytvárať pôžičky a depozitá iba nafukovaním súvah, kde rovnakým dielom narastú aktíva aj záväzky. "Keď banka zvyšuje úvery, nemusí to nutne viesť k poklesu príjmov, výdavkov alebo zisku. Je to samotná zmena rozvahy," tvrdí Roche. Druhou chybou je chápanie úspor a investícií ako jednoduchej transakcie s prehliadaním zložitejších väzieb. Roche uvádza príklad. "Čo keby ste miesto útraty 50 USD nakúpili výrobnú linku v rovnakej hodnote? Získate tým produktívne nefinančné aktívum za 50 USD. Svoj príjem ste de facto nespotrebovali, len sa vaša úroveň investícií zvýšila o 50 USD. Predávajúci výrobnej linky pozoruje 50dolarový rast úspor. Jeho úspory vzrástli bez toho, aby druhá strana musela úspory vybrať, preto agregátne investície vytvárajú úspory."
8. Model IS-LM dobre charakterizuje ekonomiku
IS-LM je skratkou pre vzťah investícií a úspor (Investment-Saving) a likvidity a peňazí (Liquidity-Money). Je využívaný v modernej makroekonómii k znázorneniu vzťahov medzi reálnym produktom ekonomiky a úrokovými sadzbami. Nepresne predpokladá, že úspory financujú investície a že ponuka úspor je dostupná pre úverovú aktivitu (pozri mýtus číslo 7). Tiež hovorí, že ak úspory rastú, úrokové sadzby klesajú a zvyšujú sa investície. Vedie to k falošnému dojmu, že nižšia spotreba a nižšie vládne deficity vytvárajú viac úverových prostriedkov.
9. Rast peňazí zodpovedá inflácii
Podobne ako minulá rovnica aj tá ďalšia, MV = PY, býva často chybne interpretovaná. M je peňažná zásoba, V je rýchlosť obratu peňazí, P je cenová hladina a Y je reálny produkt. Podľa rovnice zvýšenie peňažnej zásoby a rýchlosti obratu peňazí vedie k inflácii. Rovnica je následne zjednodušená do podoby, že sa "rast peňazí rovná sa inflácia". Hlavný problém tkvie v nepresnej definícii slova peniaze. Ekonómovia za ne zvyčajne považujú bankové rezervy a hotovosť, tie majú ale len nepriamy vplyv na úverovú aktivitu, pretože nie sú obmedzené len na stanovenú hodnotu rezerv. M tiež nezohľadňuje ostatné faktory, ktoré vytvárajú hodnotu finančných aktív okrem peňazí. M je hlavne ovplyvnené dopytom po úveroch od kredibilných klientov. Dôležitá je iná otázka, a to či vedie zvýšenie peňažnej zásoby automaticky k poklesu životnej úrovne. Väčšinou sa tak deje, ale predstava, že "viac peňazí rovná sa inflácia", nám ešte nehovorí, či je táto potenciálna inflácie nakoniec dobrá pre ekonomiku.
10. Hyperinflácia je spôsobená tlačením peňazí
Mnohí ľudia veria, že hyperinflácia je spôsobená natlačením príliš veľkého množstva peňazí. Roche tvrdí, že príčinou hyperinflácie sú mimoriadne vážne ekonomické okolnosti, ktoré vedú k razantnému navýšeniu peňažnej zásoby. Môže to byť dramatický prepad produkcie, vládna korupcia, vojna, zmena režimu alebo strata suverenity monetárnej politiky. "Vládne dlhy a deficitné výdavky môžu hyperinfláciu zhoršiť, nebývajú ale príčinou hyperinflácie, ale skôr dôsledkom ostatných politických a ekonomických udalostí," myslí si Roche.
11. Ekonómovia majú vždy odpoveď
Ekonomické modely slúžia na simuláciu reality, ale sú takmer netestovateľné na skutočnej ekonomike. Preto je väčšina z toho, s čím ekonómovia pracujú, len teória alebo odhad. "K tomu všetkému sa ekonómia v modernej dobe veľa spolitizovala, pretože sa ekonómovia stávajú poradcami politikov," vysvetľuje Roche. "Každá ekonomická škola má špecifickú ideológiu. Skôr než vede sa podobá viere."
