Šialenec? Muž, ktorý postrihal milión dolárov protestuje proti hodnote peňazí

, quartz Foto:YT

Čo predstavuje 1000 000 dolárov? Pre jedného splnený sen o vlastnom bývaní, pre druhého pohodlné užívanie si dôchodku. Ale Alberto Echegaray Guevara, úspešný podnikateľ, generálny riaditeľ a spoluzakladateľ spoločnosti s názvom Micro Control, sa na peniaze pozrel z iného uhla. Jedného dňa sa rozhodol, že bude umelec.

Zmenil si meno na Cayman a presným ťahom skalpela narezal milión dolárov. Potom to isté urobil ešte s 11 miliónmi argentínskych pesos (čo je zhruba ďalší milión dolárov na čiernom trhu).

Peniaze sú podľa neho hmatateľným prejavom energie, nevyhnutnou súčasťou finančného systému, ktorý riadi mnohé naše rozhodnutia. "Pracoval som ako politický vedec a investičný bankár, v mimovládnych organizáciách, ako je Ashoka a Inter-American Development Bank, a založil a predal spoločnosti, a popri tom som pozoroval na mnoho spôsobov, aký majú ľudia z rôznych úrovní príjmov, profesií a národností vzťah k peniazom a akú hrajú rolu v ich životoch,“ hovorí už ako Cayman.

"Ústrednou témou mojej práce bola myšlienka deštrukcie. Chcel som niečo zničiť a dať tomu nový význam.“ Papierikmi naplnil krištáľovú guľu a svoje dielo nazval Peňažná lopta: Milióndolárová inštalácia. Vystavil ju na najväčšom veľtrhu súčasného umenia veľtrhu v Latinskej Amerike, ktorý prebiehal minulý týždeň.

"V mojej adoptívnej vlasti, v Argentíne, je doslova hmatateľná posadnutosť dolárom. Predstavuje symbol stability v ekonomike, ktorá sa dostáva z jednej hospodárskej krízy do druhej. Inflácia zúri po celú dobu. Všetko, čo si Argentínčania počas svojho života naškrabú, si radšej uložia v dolároch, aby si hodnotu peňazí ako tak uchránili. V skutočnosti, mimo USA, má Argentína druhý najvyšší počet účtov na obyvateľa, hneď po Rusku“.

Tento jav vyskytujúci sa v Argentíne je podľa Caymana len jedným z mnohých dôsledkov menového systému, z ktorého je svet čoraz viac unavený. Vznik a popularita alternatívnych obchodných a platobných metód, ako je Bitcoin majú byť dôkazom toho, že ľudia nie sú spokojní so svetom, kde si mena nedrží žiadnu skutočnú vnútornú hodnotu. "Rastúca nechuť volá po novom zriadení, kde by vláda nemala žiadnu úlohu pri vytváraní, úprave alebo distribúcii peňazí. Som presvedčený, že veľká zmena v spôsobe výmeny tovaru a služieb je na spadnutie. ´Ak má byť chrám postavený, musí byť chrám zničený,´ povedal kedysi Friedrich Nietzsche. Môj posledný umelecký akt, je pokus ako dať peniazom novú hodnotu tak, že zničí ich konvenčný význam."

Každý, kto uvidel túto guľu, bol zvedavý koho to peniaze sú a ako sa k nim dostal. Sú to bankovky stiahnuté z obehu. Získať ich od banky nebolo pre Caymana vôbec jednoduché. V Spojených štátoch potreboval niekoľko povolení, s pesos to bolo ešte náročnejšie. Niet divu, veď argentínska vláda sa snaží držať všetko v tajnosti, čo sa financií týka, pretože tak je o niečo jednoduchšie zahmlievať skutočnosti o stave ekonomiky. Napríklad oficiálna miera inflácie a výmenné kurzy nemajú nič spoločné s realitou. Aby mohli udržať v tajnosti skutočné údaje o obehu peňazí, musia mlčať o tom, koľko ich zničia. Cayman musel údajne mesiace špehovať nákladiaky opúšťajúce národnú banku smerom na skládku, aby dokázal nazbierať potrebné množstvo bankoviek na svoju inštaláciu.

Autor, podľa svojich vlastných slov, študoval symboliku peňazí dva roky pred vytvorením diela. Zaujímal sa o vzťah medzi vývojom ľudstva a peniazmi. Precestoval cez pol sveta, aby okrem iného zistil, že dolárový symbol $ sa už v 15. storočí používal na označovanie otrokov. "Môj výskum ma vzal do Vatikánu, New York City, Bolívie, Indie či Španielska. Hovoril som s kardinálmi a slobodomurármi, hĺbal nad pôvodnými latinskými textami od Isaaca Newtona. Bol som prekvapený akú výraznú a priamu cestu ľudstvo nastúpilo v postupnom rozvoji nášho menového systému," opisuje Cayman.

A prečo padlo rozhodnutie na tematiku spojenú s peniazmi? Vraj preto, že dnes sa argentínski umelci málokedy odvážia zaujať postoj v politických alebo ekonomických otázkach. Vzťah medzi peniazmi a umením je tak absolútne tabu. Zakorenenou dogmou je, že umenie predstavuje čistú a demokratickú formu sebavyjadrenia, žiaden obchod. "Dielo, alebo inštalácia by mali zasiahnuť masy tým, že udrie na strunu a v spoločnosti vyvoláva nejakú reakciu, odpoveď na relevantnú tému v čase a priestore. Ale bolo by naivné popierať, že peniaze silne ovplyvňujú rozsah a charakteristiku umenia, ktoré zasiahne masové publikum, a to aj dnes, vo veku sociálnych médií.“ Podľa Caymana by mal byť finančný systém čistou reflexiu ponuky a dopytu. "Namiesto toho, sme len závislí na systéme, ktorý nie len podporuje chamtivosť, ale nedokáže zabrániť tomu, aby sa podvádzalo."

Cayman plánuje vytvoriť gule aj v ďalších menách a skúmať hlbšie menovú, finančnú a spoločenskú konverzáciu. Či už s použitím eur, aby sa hovorilo o španielskej bytovej kríze, alebo v rubľoch, čo by poukázalo na porušovanie ľudských práv v Rusku. "Zastrešujúci a zjednocujúci cieľ mojej práce je inšpirovať k úvahám a diskusií o našich finančných systémoch. V istom zmysle len vďaka zničeniu dochádza k skutočnej zmene,“ myslí si Cayman.

 

Súvisiace články

Aktuálne správy