Ekonomická teória má na každý ekonomický jav hneď niekoľko vysvetľujúcich teórií a zároveň niekoľko teórií, ktoré by negatívny ekonomické javy dokázali potlačiť.Aktuálnym mega problémom v eurozóne je miera nezamestnanosti, ktorá sa už vyše pol roka hýbe v okolí historických maxím 12 %.
Ekonomická teória má na každý ekonomický jav hneď niekoľko vysvetľujúcich teórií a zároveň niekoľko teórií, ktoré by negatívny ekonomické javy dokázali potlačiť.
Aktuálnym mega problémom v eurozóne je miera nezamestnanosti, ktorá sa už vyše pol roka hýbe v okolí historických maxím 12 %. Ešte alarmujúcejšia situácia je v prípade mladých ľudí, prípadne absolventov stredných a vysokých škôl. Z nášho pohľadu je najväčším spúšťačom rastu počtu nezamestnaných nízka spotreba domácností, no kvôli austerity režimu aj vlád. Tým sa výrazne znižuje agregátny dopyt, ktorý tvorí podstatnú časť HDP tej ktorej krajiny. Jedna z ekonomických teórii hovorí o tom, že pokým ekonomika štátu nerastie minimálne tempom 2 % ročne, nie je schopná produkovať nové pracovné miesta a má problémy udržať tie existujúce.
Eurozóna rastie momentálne 0.3 % tempom, pričom len nedávno sa vymanila z recesie. Tu jasne vidno, prečo je nezamestnanosť taká vysoká, aká je.
Čo ale dokáže stimulovať spotrebu a agregátny dopyt tak, aby ekonomika regiónu konečne začala znova fungovať? Odpoveď sa naskytá pri pohľade na Spojené štáty, kde úlohu podporovateľa na seba prevzal FED. Znížením úrokových sadzieb na nulu prispel k ľahšej dostupnosti pôžičiek pre spotrebu a investície, kvantitatívnym uvoľňovaním zvýšil likviditu a vtlačil peniaze do reálnej ekonomiky. Spojené štáty to ocenili 2.5 % rastom v poslednom kvartáli roku 2013. A akékoľvek otázniky ohľadom prudkej inflácie boli vyvrátené, veď tamojšia inflácie dosahuje úroveň okolo 1 %.
A práve s výškou inflácie je spojená ďalšia ekonomická teória, ktorú poznáme ako Phillipsovu krivku. Krivka porovnáva závislosť medzi infláciou a nezamestnanosťou. Dlhé roky platilo, že v prípade rastu inflácie, prípadne inflačných očakávaní, klesá miera nezamestnanosti a vice versa. Ak je totiž predpoklad, že daný produkt bude zajtra drahší, než je dnes, väčšina ľudí si ho kúpi už teraz a neodkladá spotrebu do budúcnosti. Vďaka tomu môže ekonomika krajiny rásť a firmy kvôli zvýšenému dopytu potrebujú nové pracovné miesta pre zvýšenú, resp. rozšírenú výrobu.
Samozrejme, história priniesla určité pasáže, kedy Phillipsovu krivku nebolo možné aplikovať (obdobie 70. rokov, kedy prudko rástla cena ropy), no väčšinou platila. Na Phillipsovu krivku sa ale nepozreli nikdy v živote predstavitelia ECB, nakoľko banka ani dnes neprekvapila a nespravila nič pre podporu ekonomiky eurozóny. Momentálne totiž inflácia klesá a podľa krivky s klesajúcou infláciou rastie nezamestnanosť. Úroveň inflácie na 0.7 % akiste stále nie je dostatočná na to, aby to ECB znepokojovalo.
Aj aktuálne komentáre Draghiho ukazujú, že ECB zostáva naďalej nečinná a z toho dôvodu môže aj dnes posilňovať EURUSD. Ďalšia negatívna správa pre európskych exportérov, ďalšia zlá správa pre poloprázdne sklady a výrobu, ktorá funguje „na pol plynu“…
