oPeniazoch.sk, TASR
Dvojdňový summit EÚ, ktorý sa dnes začína v Bruseli, sa bude venovať pokroku členských krajín v rámci Európskeho semestra, ale hlavnou témou má byť otázka ako skĺbiť politiku únie v oblasti klimatických otázok a priemyslu. Vedúci Stáleho zastúpenia SR pri EÚ Ivan Korčok upozornil, že pri presadzovaní klimatických tém sa únia nemusí ponáhľať a nesmie zabudnúť na záujmy priemyslu.
Korčok upozornil, že niektoré členské krajiny sú veľmi ambiciózne pri presadzovaní čo najskorších a čo najvyšších cieľov pre redukciu emisií skleníkových plynov v EÚ do roku 2030. Na druhej strane sú však krajiny, medzi nimi aj Slovensko, ktoré tvrdia, že na prísnu klimatickú politiku ešte nedozrel čas.
„Slovensko patrí do tábora, ktorý zrozumiteľne komunikuje, že naše ambície pri znižovaní emisií, ktoré ináč nespochybňujeme, musia byť primerané tomu, aké ekonomické dôsledky to bude mať, či sú tieto ambície udržateľné z pohľadu ďalšieho zotrvania energeticky intenzívnych častí nášho priemyslu,“ vysvetlil situáciu Korčok.
Slovenský veľvyslanec pri EÚ zdôraznil, že EÚ musí dať odpoveď na túto otázku oveľa skôr, ako sa jej lídri dohodnú na výške redukcií CO2.
Podľa jeho slov bude SR a ďalšie členské štáty tlačiť na to, aby Európska komisia (EK) vypracovala spádovú analýzu presadzovaných klimatických cieľov na jednotlivé členské štáty.
„Nevidíme dôvod sa ponáhľať. Globálna konferencia o klíme sa bude konať na budúci rok,“ vysvetlil Korčok postoj SR. A pripomenul, že ak by EÚ splnila svoje ambície na znižovanie skleníkových emisií, tak ako to navrhuje EK, v roku 2030 by celkový podiel únie na globálnych emisiách bol iba 4 %. Ťažko však odhadnúť, v akej pozícii by bol z hľadiska globálnej konkurencieschopnosti európsky priemysel, a preto krajiny EÚ musia pri presadzovaní tejto politiky pozerať aj na svoje záujmy.
Komisia požiadala členské štáty, aby do roku 2030 znížili emisie skleníkových plynov o 40 % z úrovne zaznamenanej v roku 1990. Ďalším cieľom je zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energie na najmenej 27 %. Nezhodu medzi členskými štátmi voči stanoveným cieľom priznal aj grécky premiér Evangelos Venizelos, ktorého krajina je teraz na čele predsedníctva EÚ a presadzuje stanovenú politiku spoločenstva.
„V energetickom sektore existujú značné rozdiely medzi členskými štátmi. Len niektoré krajiny vyrábajú jadrovú energiu, cena za zemný plyn sa výrazne líši od krajiny ku krajine a sú aj ďalšie obmedzenia týkajúce sa používania zdrojov, napríklad pre hnedé uhlie v Grécku,“ opísal Venizelos situáciu na energetickom trhu EÚ.
Rozhodnutie riadiť sa odporúčaniami Európskej komisie môže byť zo strany lídrov EÚ prijaté iba jednomyseľne a podľa diplomatických zdrojov zatiaľ neexistuje žiadny konsenzus pre zníženie emisií CO2 o navrhovaných 40 percent. Lídri budú o klimaticko-energetickom balíku rokovať v piatok, v záverečný deň summitu EÚ.
