oPeniazoch.sk, ČT24 Foto:SITA
Ruská ekonomika postupne chradne. Kremeľ si síce vlani naplánoval rast 3,5 percenta, nakoniec ale HDP dosiahol mierne nad jedno percento a ďalej hrozí stagnácia. A hoci nerastné bohatstvo pomohlo splatiť dlhy, konkurenciu a modernizáciu brzdia štátne giganty v energetike, bankovníctve alebo médiách. Investorov potom desí korupcia a byrokracia. Môže si prezident Putin ukrajinskú krízu vôbec dovoliť?
Časy, kedy ruská ekonomika rástla sedempercentným tempom, sú dávno preč. Svetová finančná kríza ho totiž skoro zastavila. Napriek tomu, že sa na poli energetiky často chváli. "Za deň dokážeme vyťažiť 4,9 milióna barelov ropy (BOE), čo je zďaleka najviac na svete," hovorí viceprezident Rosnefť Svjatoslav Slavinskij. Tiež v ťažbe plynu je celé Rusko svetovou jednotkou. Či je to skutočná výhra, ale mnohí pochybujú. Prepad tamojšieho HDP má z veľkej časti na svedomí práve pokles cien energetických surovín v minulých rokoch. Rusko je totiž na vývoze surovín závislé.
Ako informovala verejnoprávna Česká televízia, tri štvrtiny tamojšieho exportu pretečú cez ropovody a plynovody. Kremeľ síce založil fond pre budúce generácie, veľkú časť fosílnych príjmov z prelomu tisícročí ale minul. Konkrétne na vyššie platy alebo posilnenie moci. Iné firmy sotva investujú do svojej modernizácie a máloktorá sa presadí vo svete. Ruské neduhy sú tak veľmi podobné tým sovietskym krátko pred pádom železnej opony. "Dnes je Rusko, na rozdiel od ZSSR, integrované do globálnej ekonomiky. A hrozbu sankcií by si mal Kremeľ dvakrát rozmyslieť," myslí si výkonný viceprezident Atlantickej rady Damon Wilson.
Sankcie, ako zmrazené víza alebo účty, by pritom zasiahli hlavne najbohatších Rusov, ktorí roky vyvážajú svoje úspory za hranice. Trpeli by ale aj bežné domácnosti. Polovica tovaru, ktorý Rusi nakupujú, pochádza z cudziny. A predražuje sa už teraz. Kurz rubľa voči euru aj doláru klesol kvôli ukrajinskej kríze na historické dno. Navyše Putinova nechuť k hlbším reformám a vojenské zásahy odstrašujú investorov.
Prípadné sankcie by nepomohli ani európskemu hospodárstvu. Rusko totiž eurozóne dlhuje 100 miliárd dolárov, Spojeným štátom ďalších 25. Pre Európu by tak bola celá situácia bolestivejšia , navyše európske štáty majú zainvestované v Rusku oveľa viac ako Rusko v Európe. Kľúčovým hráčom terajšej politickej krízy aj súvisiacich ekonomických dopadov je Nemecko. Časť prosperity najväčšej európskej ekonomiky závisí na nerušenom obchode s Ruskom. Zároveň Berlín od začiatku ukrajinskej krízy cíti šancu na historickú úlohu sprostredkovateľa.
Za pilotný projekt rusko – nemeckého zbližovania sa dá považovať plynovod Nordstream, ktorý obchádza nielen Ukrajinu, ale cez protesty Varšavy i spojenecké Poľsko. A to, že sa jeho šéfom stal bývalý kancelár Gerhard Schröder, bola už len symbolická bodka. Bezmála 40 percent plynu prúdi do Nemecka práve z Ruska. Ale tentoraz podľa analytikov energetickej zbrani v rukách Kremľa chýba prieraznosť. Kto má dnes peniaze, môže nakúpiť skvapalnený plyn z iných častí sveta. Boom bridlicového plynu v USA vedie k tomu, že ponuka prevyšuje dopyt.
Putin by na "ukrajinské dobrodružstvo" mohol doplatiť ekonomicky, ale naopak to môže ekonomike priniesť istú možnosť preorientovať sa na východnejší trhy, najmä na Čínu. To by však zabralo niekoľko rokov.
