oPeniazoch.sk, voxeu Foto:SITA
Európska centrálna banka je jedinou významnou centrálnou bankou, ktorá sa nesnažila zámerne oslabiť svoju menu. Ak by sa tak rozhodla teraz, mohla by eurozóne pomôcť naraz na niekoľkých frontoch.
Euro posilnilo za uplynulý rok a pol voči americkému doláru o 10 percent, voči britskej libre o 6 percent a voči japonskému jenu o 50 percent. Márne hrozí eurozóne dlhová kríza, spoločná európska mena posilnila voči všetkým hlavným "konkurentom". Dôvod je jasný: prísna menová politika Európskej centrálnej banky. Ak by poľavila, mohla by vážnym spôsobom pomôcť eurozóne na všetkých úrovniach.
Štyria francúzski ekonómovia skúmali možnosti menovej politiky ECB a dospeli k jednoznačnému záveru, že by centrálna banka mala uvoľniť opraty a zámerne oslabiť euro. Načasovanie by bolo perfektné, pretože americký Fed práve začal uberať z extra uvoľnenej menovej politiky. To znamená, že keby ECB chcela, pravdepodobne by dokázal úspešne oslabiť euro. Aké by to malo výhody?
– Inflácia by z aktuálneho tempa 0,7 percenta zrýchlila na 2,0 percenta, čo je v blízkosti cieľu ECB. To by pomohlo zabrániť deflácii v periférnych krajinách eurozóny. Popri nezmenených výplatách by to znamenalo zníženie reálnej mzdy, čo by zlepšilo konkurencieschopnosť a nakoniec by sa verejný dlh dostal na udržateľnejšiu cestu.
– Oslabením eura by sa zlepšila konkurencieschopnosť exportného sektora, ktorý má priaznivé účinky na celú ekonomiku. Vedci vypočítali, že v prípade francúzskej ekonomiky by oslabenie eura o 10 percent pomohlo naštartovať rast HDP o 0,6 percenta.
– Tretí vplyv sa týka výhradne bankového sektora a podnikovej sféry. Vedci totiž navrhujú, aby ECB oslabila euro tlačením peňazí. Tým spôsobom, že dlhodobými úvermi, najmenej 5 ročnými, s nízkym úročením, doslova zaplaví bankový sektor a podnikovú sféru. Tým by sa znížili úrokové sadzby, čerstvé peniaze by oživili pôžičky, investície a vytváranie pracovných miest.
ECB by na margo tlačenia nových peňazí mohla dať akýsi verejný sľub, podľa amerického vzoru, že udržiavať uvoľnenú menovú politiku bude až do momentu, kedy inflácia dosiahne stabilné 2 percentá. Tým pádom by mohli klesnúť nielen krátkodobé, ale aj dlhodobé úrokové sadzby, čo by ešte viac podporilo ekonomiku.
Mario Draghi sa na ostatnej tlačovej konferencii vyjadril, že v eurozóne žiadna deflácia nie je a podľa neho ide iba o dlhšie obdobie nízkej inflácie. Nie je jasné, koľko mesiacov by musela byť inflácia takto nízko, aby ECB zasiahla. "Zdá sa, že ECB sa čo najviac snaží o to, aby eurozóna zostala blízko deflácie a nie inflácie okolo 2 %,“ píše na svojom blogu profesor ekonómie na INSEAD Antonio Fatás
Juan Antolin – Diaz, ktorý predtým v ECB pracoval, teraz zverejnil analýzu, ktorá sa deflačnej hrozbe venuje. Ekonóm tvrdí, že eurozóna môže spadnúť do "deflačnej rovnováhy", čo Mario Draghi absolútne odmieta. Podľa neho je proces nastolenia rovnováhy v európskej ekonomike neporušený a stačí len mierna pomoc ECB a ekonomika sa dostane do svojej prirodzenej rovnováhy. Podobné úvahy ale nevysvetľujú, prečo sa vlastne eurozóna posúva smerom k nebezpečnej oblasti .
Rovnaký model, ako použil Antolin – Diaz, bol v roku 2010 aplikovaný na americkú ekonomiku. Záver znel, že vhodnou reakciou na vtedajšie riziko je rozšíriť kvantitatívneho uvoľňovania nákupom amerických vládnych dlhopisov. Fed to nakoniec aj urobil. Antolin – Diaz sa držiac sa tradícií ECB ale tvrdí, že vhodná by bola zmena jej komunikačnej stratégie. Informovať by mala o nastavení a zverejnení plánovaného vývoja sadzieb a stanovení cieľa pre cenovú úroveň a nie pre mieru inflácie.
Európska centrálna banka je jedinou inštitúciou EÚ, ktorá sídli v Nemecku.Vo Frankfurte sídli aj Deutsche Bundesbank, teda nemecká centrálna banka. Nemci v súčasnej Európe patrí k najväčším zástancom nízkej inflácie. Hrozba cenového rastu je tiež jedným z dôvodov, prečo v minulých rokoch hlasno vystupovali proti záchranným opatreniam v Európe. Jednou z podmienok pre zavedenie eura bol predpoklad, že Nemci budú novej mene dôverovať len vtedy, ak bude ich.
