oPeniazoch.sk, The Economist;vox Foto:SITA
Pre Britov sú niektorí európski prisťahovalci prijateľnejší viac, iní zase menej. Ako informuje The Economist, mladých západných prisťahovalcov si v Londýne takmer nevšímajú, zatiaľ čo Východoeurópanom dávajú pocítiť, že sú tu navyše. Medzitým sa v talianskych reštauráciách vo Veľkej Británii mení personál. Namiesto zamestnancov z východnej Európy opäť začínajú pracovať Taliani.
Kým sa britská politika a čiastočne aj média obávajú nájazdu Rumunov a Bulharov, pričom dookola omieľajú ťažkosti spôsobené Východoeurópanmi, Briti si takmer ani nevšimli, že sú svedkami oveľa väčšej migrácie, za ktorou stojí EÚ, napísal The Economist.
Minulý rok pracovalo v ostrovnej krajine viac „staroeurópanov“ ako občanov nových členských štátov prijatých do únie od 2004. Avšak západniarov tu nečaká žiadna nevraživosť, čo vypovedá mnoho o britskom postoji k imigrácii.
Podľa hospodárskeho magazínu sem až do nedávnej doby prichádzali hlavne Taliani, Francúzi, Španieli len v malom množstve a teda tí, ktorí sa snažili svoje šťastie hľadať práve v ostrovnej krajine, nemali problém si nájsť všeobecne dobre zaplatenú prácu. Najčastejšie sa presadili vo finančnej sfére, v londýnskej City. Svoje diplomy získané na elitných národných univerzitách zúročili v britských bankách a investičných fondoch. Nový domov si zvyčajne našli v drahších štvrtiach, vo Westminsteri, Kensingtone, či Chelsea. Ostatní žili aj v Oxforde alebo Cambridge.
Avšak nová vlna pracovníkov, ktorá v súčasnosti prúdi do krajiny je už iná. Briti ich označujú ako migrantov. Sú to zástupy mladých, ktorí utekajú pred nezamestnanosťou a vo Veľkej Británii pracujú v hoteloch a stravovacích zariadeniach. V talianskych reštauráciách začínajú znova pracovať Taliani namiesto prisťahovalcov z východnej Európy. Tí, ktorí nehovoria dobre po anglicky sa musia uspokojiť s platom blízkym minimálnej mzde a svoje bývanie zdieľať s ďalšími západnými migrantmi v spoločných apartmánoch.
Napodiv, zdá sa, že táto situácia necháva Britov chladnými. Neuvedomujú si, alebo sa nemienia obťažovať prítomnosťou západných prisťahovalcov. Jedným z dôvodov je aj skutočnosť, že novo prichádzajúci ešte nezačali naplno využívať britský sociálny systém, tak ako to už údajne robia prisťahovalci z východnej Európy.
Španieli a Taliani napríklad nezapisujú svoje deti do britských škôl a v prípade návštevy lekára a zubára nemajú problém zacestovať do rodnej krajiny, píše The Economist a nezabúda dodať, že Východoeurópania to rozhodne nerobia.
Počas krízy v západnej Európe zosilnel protekcionizmus aj nenávisť voči prisťahovalcom. Údaje však ukazujú, že britská vláda masívne prosperuje na prisťahovalectve.
Ekonómovia Christian Dustmann a Tommaso Frattini preskúmali, či britská štátna pokladnica počas rokov 2001 až 2011 získala, alebo stratila na vlne prisťahovalcov. Výsledok je Britov upokojujúci, prisťahovalci, ako celok boli v skúmaných rokoch čistými prispievateľmi a teda viac odovzdali vo forme daní a odvodov do štátnej kasy, než z nej vytiahli.
Najzaujímavejší údaj je v grafe zobrazený červenou čiarou, ktorá ukazuje rozpočtový dopad prisťahovalcov z Európskej únie. Vedci spočítali, že v období od roku 2000 títo ľudia odovzdali do britskej štátnej pokladnice o 34 percent viac, ako odtiaľ vzali. Britský štát z nich teda mal značný zisk. Vzhľadom k tomu, že aj Slováci spadajú do tejto kategórie môžeme vyhlásiť, bez ohľadu na to, že štatistiky pre jednotlivé krajiny k dispozícii nie sú, že britská vláda zarobila aj na "londýnskych Slovákoch."
Vedci sa dopracovali k trom zaujímavým zisteniam:
– Približne jedna tretina imigrantov má diplom, zatiaľ čo v prípade Britov je pomer "len" 20 percent. Jedna štvrtina, alebo jedna pätina prisťahovalcov má nízku, alebo žiadnu kvalifikáciu..
– Prichádzajú prevažne mladí bezdetní, ktorí chcú naštartovať svoju profesijnú kariéru a nie parazitovať na sociálnych dávkach.
– Z vyššie uvedeného grafu vyplýva, že rozpočet sa v priebehu času postupne zhoršuje. To však nedáva žiaden dôvod na znepokojenie, pretože prichádzajúci, s vysokým podielom mladých absolventov, prispejú za prvý rok, či desaťročie do štátnej kasy takou sumou, akú si už neskôr nedokážu vybrať. Nehovoriac o skutočnosti, že značná časť imigrantov sa na dôchodkový vek vráti domov. Tým pádom jedna časť sociálnych výdavkov už Britov nezaťaží, bude hradená z rodnej krajiny.
Celý príbeh sa dá opísať jednou vetou. Mladí absolventi, ktorým vzdelanie zaplatila väčšinou domáca krajina, sa rozhodnú ísť pracovať niekam do bohatej západnej Európy, kde si budujú kariéru, prispievajú na rozmach ekonomiky, zvyšujú efektivitu a konkurencieschopnosť krajiny, sú čistými prispievateľmi do štátnej pokladnice. Títo mladí ľudia nie sú "paraziti", ale naopak hostiteľská krajina vďaka nim získava obrovskú výhodu.
