oPeniazoch.sk, Redakcia
Od roku 2002 sa s výnimkou svetovej finančnej krízy z roku 2008 inflácia v rámci Európskej únie držala na úrovni dlhodobo stanoveného cieľa 2 percent. Podobne to bolo aj na Slovensku. Po neočakávaných udalostiach, ktoré sa udiali od začiatku nového desaťročia, sa však inflácia v EÚ, ako aj na Slovensku výraznejšie zrýchlila a počas minulého roka dokonca dosiahla dvojciferné hodnoty, ktorých sme sa na Slovensku zbavili relatívne nedávno. Väčšinu spotrebiteľov najviac zasiahol bezprecedentný nárast cien potravín, na ktoré sú kupujúci obzvlášť citliví.
Ceny potravín na Slovensku totiž v porovnaní s jednotlivými zložkami spotrebného koša rástli ešte neporovnateľne viac, ako to bolo v prípade priemernej inflácie. V prvom kvartáli tohto roka, konkrétne v marci, dosiahla potravinová inflácia najvyššie hodnoty na úrovni 28,2 percenta. Aj napriek tomu, že na odlišnosť vývoja cien potravín od iných skupín tovarov sme si už mohli zvyknúť, pretože potraviny ovplyvňuje ich sezónnosť, takéto navyšovanie cien bolo bezprecedentné. K vyššej citlivosti spotrebiteľov sa pridal aj pomalý rast miezd, ktorý už od začiatku minulého roka za infláciou nestíha, informuje inštitút INESS.
Rast cien potravín na pultoch potravinových reťazcoch však nemôžeme brať iba jednostranne. Výrazný nárast zaznamenali aj ceny základných vstupov, najmä ak je reč o potravinových komoditách, ktoré rástli podobným tempom na takmer celom svete. Dôkazom je aj vývoj potravinového indexu, ktorý pripravuje Potravinárska a poľnohospodárska organizácia OSN (FAO). Index dosahoval v prvej polovici roka 2022, kedy bol nárast najvýraznejší, až 1,5-násobok priemernej cenovej úrovne v porovnaní s rokmi 2014 až 2016.
Ako sme na tom v porovnaní s krajinami V4?
Ak sa pozrieme na porovnanie rastu cien potravín medzi začiatkom roku 2019 a augustom 2023 v rámci zoskupenia V4, badateľné rozdiely môžeme pozorovať iba pokiaľ ide o Maďarsko. To dosiahlo v spomínanom období priemernú ročnú potravinovú infláciu vo výške 13 percent, čo je zreteľne vyššie ako bol 9-percentný priemer zoskupenia. Slovensko v tomto meraní Eurostatu dosiahlo priemernú medziročnú infláciu 8,2 percenta a v prípade Česka a Poľska to bolo 7,4 percenta, respektíve 7,6 percenta.
Podľa meraní Inštitútu finančnej politiky, ktorý spadá do pôsobnosti ministerstva financií, sú ceny potravín na Slovensku citlivejšie na zmenu importných cien ako to je v priemere Európskej únie či nášho severného suseda Poľska, čo však nie je prílišným prekvapením. Ceny potravín v Česku a Maďarsku však na dovozné ceny reagujú ešte o čosi viac ako ceny na Slovensku.
Pandémia, vojna aj fiškálna politika
Medzi hlavné príčiny radikálneho zvýšenia inflácie môžeme bezpochyby zaradiť pandémiu koronavírusu a s ňou spojené ochranné opatrenia. Tie sa postarali o zastavenie výroby vo viacerých podnikoch, čo radikálne znížilo ponuku na trhu tovarov a trh niektorých služieb sa prakticky stal neexistujúcim. Apetít spotrebiteľov, ktorí vytvárali zvýšený dopyt tak nebolo možné uspokojiť, čo sa prejavilo na prvotnom raste cien.
Prečítajte si tiež
Potraviny odkroja pätinu rozpočtu Slovákov, stále sa nimi plytvá
Globálna ekonomika sa ešte ani nespamätala z dopadov pandémie a už sme tu mali začiatok vojny na Ukrajine. Ten síce viedol ku ďalšiemu zastaveniu činnosti podnikov pôsobiacich na ohrozenom území, no azda najväčší dopad mal rast cien energetických surovín a veľmi citeľné boli taktiež inflačné tlaky na poľnohospodárske produkty (obilniny, olejniny), ktorých významnými producentmi sú práve krajiny zapojené v konflikte. Rusko spolu s Ukrajinou sú totiž zodpovedné za takmer polovicu celosvetového vývozu olejnín a bezmála tretinu exportu obilia.
Zmenili ste v uplynulých mesiacoch kvôli zdražovaniu potravín svoje nákupné zvyklosti? (menej kvalitné potraviny, vyhľadávanie zliav, menej potravín…)
Pri hľadaní príčin zvýšenej inflácie nemožno nespomenúť monetárne a fiškálne politiky jednotlivých štátov a centrálnych bánk. Tie sa postarali o zníženie úrokových sadzieb a začali sa podieľať na financovaní dlhu štátov, vďaka nákupu vládnych dlhopisov na sekundárnych trhoch. Aj napriek tomu, že podobný proces nie je ničím novým, kľúčovým rozdielom v porovnaní s minulosťou bol súčasný posun vo fiškálnej politike. Väčšina štátov zaviedla rôzne formy finančných transferov, čo spôsobilo, že finančné prostriedky sa dostali do rúk bežných spotrebiteľov, ktorí tak zvýšili dopyt na trhu, kde bola ponuka významne obmedzená. To viedlo k ďalšiemu zvyšovaniu cien.
Ako je to s nárastom podnikateľských marží?
V diskusiách o príčinách zdražovania potravín, sa medzi obyčajnými ľuďmi, ale aj politickými oponentmi začal čoraz častejšie spomínať nadmerný rast marží podnikateľov. Tento mýtus však vyvracia uznávaný český ekonóm Pavel Potužák. "Neexistuje nič také ako trvalá inflácia spôsobená rastúcimi maržami. Ich rast je sprievodným javom inflačného procesu, najmä v dôsledku dopytu. Treba pritom rozlišovať medzi “mierou marže”, ktorá má tendenciu klesať v období ekonomického rastu a stúpať v období recesie, a celkovou výškou marže. Marža na jednotku predaného tovaru môže rásť, ale celková marža môže klesať, ak objem predaného tovaru dostatočne klesne. Naopak, celková marža môže rásť, ale marža na jednotku môže klesať, ak sa objem predaného tovaru dostatočne zvýši," vysvetľuje Potužák v analýze INESS.
Pri meraní marže v určitom časovom období sa navyše stretávame aj s časovým problémom. Predaj tovarov sa totiž logicky uskutočňuje o niečo neskôr ako boli zakúpené výrobné vstupy v minulosti a práve preto je problematické porovnávať tieto obchody, ktoré boli uskutočnené s určitým časovým rozostupom. Proces inflácie tak síce nominálne marže nadhodnocuje, no ich reálna hodnota môže zostať takmer nezmenená.
Aj napriek tomu, že počas obdobia zvýšenej inflácie častokrát skutočne dochádza ku skokovým nárastom marží niektorých spoločností, tento jav je vždy iba dočasný. Je tak možné konštatovať, že rastúce marže sú práve dôsledkom inflácie a nie jej príčinou.
