Lítium, ktoré je často označované aj ako biele zlato, je aktuálne jednou z najžiadanejších komodít na svete. Ak sa Argentíne, ktorá má jednu z najväčších zásob lítia, podarí využiť všetky svoje kapacity, môže sa stať popredným producentom v Južnej Amerike. Všetko však môže ohroziť výsledok aktuálnych prezidentských volieb a budúce smerovanie krajiny.
Podľa viacerých odhadov je Argentína na najlepšej ceste dorovnať alebo dokonca prekonať susedné Čile v objeme produkcie lítia a to už v roku 2030. Investori z celého sveta sa tak predbiehajú a snažia sa čo najrýchlejšie zapojiť do rozvíjajúceho sa argentínskeho ťažobného priemyslu. Smerovanie produkcie lítia v Argentíne však bude závisieť aj od prezidentských volieb, informuje portál cnbc.com.
„V stávke je veľa,“ uvádzajú analytici z Eurasia Group vo svojej výskumnej správe. „Ohrozená nie je len príležitosť Argentíny vytvoriť mohutný dodávateľský reťazec lítia, poprípade aj batérií, ale aj progres globálneho energetického prechodu. Ak sa rozmach ťažby lítia v Argentíne utlmí, bude to brzdiť dodávky potrebné pre revolúciu elektrických vozidiel, najmä v neskoršom období tohto desaťročia, kedy sa rozdiel medzi ponukou a dopytom po lítiu dramaticky zúži,“ napísali odborníci z Eurasia Group.
Južná Amerika ako budúci líder
Podľa údajov Medzinárodnej energetickej agentúry Južná Amerika dodáva aktuálne asi 35 percent z celosvetovej produkcie lítia. Suverénne najviac z tohto kontinentu dodáva Čile (26 %), za ktorým nasleduje práve Argentína s celosvetovým podielom vo výške 6 percent. Latinské krajiny však majú bezkonkurenčnú výhodu na expanziu, keďže podľa predpokladov sa v tomto regióne nachádza viac ako polovica celosvetových zásob a v Argentíne je to dokonca 21 percent.
Argentína aktuálne ťaží lítium v dvoch projektoch. Na území severnej provincie Catamarca a v susednej Salte. Odhaduje sa, že už v budúcom roku obidve prevádzky navýšia svoju produkciu dvojnásobne a v príprave alebo vo výstavbe je asi 10 ďalších projektov. V roku 2024 by tak podľa analytikov z Eurasia Group mala vzrásť argentínska produkcia lítia až päťnásobne a do štyroch rokov dokonca desaťnásobne.
-
Kvóty na pohlavia v riadiacich funkciách majú byť u nás realitou: Dve známe firmy zrejme čakajú veľké rošády!
-
Vláda sa chce dostať k peniazom bežných ľudí: Musí to byť výhodné pre štát aj obyvateľov, tvrdí minister Kamenický!
-
Dobré správy pre majiteľov elektromobilov: Google prichádza s užitočnými novinkami!
Hrozbou, ktorá by mohla pribrzdiť raketový vzostup argentínskej produkcie, môže byť výraznejší prepad globálneho dopytu a teda aj cien stále žiadanejšej bielej komodity. Tento scenár sa však podľa analytikov z Eurasia Group javí ako čoraz nepravdepodobnejší.
V piatok 20. októbra sa sa ceny uhličitanu lítneho pohybovali na úrovni 174,5 tisíca jüanov (približne 22 500 eur) za tonu, čo je medziročný pokles o takmer 70 percent. S neustále rastúcim dopytom a nárastom výroby zariadení čistej energie sa však dá podľa niektorých odborníkov predpokladať, že celosvetový nedostatok vyženie ceny lítia na historické maximá. O možnom nedostatku kľúčovej komodity pre batériový biznis už v blízkej budúcnosti sme písali aj v našom nedávnom článku.
„Pokiaľ ide o ťažbu lítia, Argentína má nekonečne nevyužité zdroje. Hovoríme o novom Čile, ak nie ešte vo väčšom, pričom kľúčovou zložkou je čas,“ povedal pre portál CNBC Mariano Machado, hlavný analytik spoločnosti Verisk Maplecroft. „Pokiaľ ide o ťažbu lítia v Argentíne, nemôžete tento proces preskočiť ale môžete ho urýchliť tak, že to výrazne znižuje riziká,“ dodáva Machado.
Súboj Argentíny a Čile
Ak ide o spojenie lítia a Južnej Ameriky, aktuálne asi každého napadne Čile, keďže práve krajina na západnom pobreží tohto kontinentu je druhým najväčším producentom na svete. Smerovanie tejto krajiny v oblasti ťažby „bieleho zlata“ je však podľa viacerých odborníkov pre Argentínu varovaním. Ľavicový prezident Gabriel Boric totiž v apríli tohto roku uviedol, že štát preberie veľkú časť z čilského lítiového priemyslu. Ide tak o akúsi formu znárodnenia, keďže spoločnosti, ktoré chcú aj naďalej využívať lítiové bane, musia vytvoriť zmluvné partnerstvo s vládou.
„Pokiaľ ide o ťažbu a lítium v Latinskej Amerike, každému napadne Čile. Vec sa má tak, že vrámci ťažby lítia sa Čile stáva akýmsi temným miestom kvôli túžbe štátu zapojiť sa do tohto priemyslu,“ myslí si Mariano Machado. „Aktuálne je situácia veľmi dynamická. Tak dynamická, že to, čo očakávame, je, že pokiaľ naozaj príde k rapídnemu nárastu dopytu a produkcie v Argentíne, začneme si všímať skupiny, ktoré budú hovoriť: Hej, aj my chceme byť súčasťou. Argentína sa tak stane akýmsi horúcim miestom,“ dodáva. Aj tú však pokiaľ ide o stále rastúce tempo ťažby lítia trápia nemalé problémy.
Spor s domorodými kmeňmi a vplyv Číny
Argentína sa tak napríklad bude musieť vysporiadať s náročnou situáciou na severe krajiny. Miestna komunita má totiž voči ťažbe na týchto územiach historický odpor. Domorodí obyvatelia provincie Jujuy dokonca na začiatku augusta prišli do hlavného mesta Buenos Aires aby demonštráciou vyjadrili názor na ochranu svojich území a prírodných zdrojov. Protesty sa konali iba niekoľko dní po prijatí kontroverzného zákona, ktorý ťažobným spoločnostiam umožňuje čoraz väčší prístup k pôvodným územiam.
Veľký otáznik visí aj nad úlohou Číny. Tá by mala v najbližšom období zohrávať pri rozvoji argentínskeho lítiového sektora kľúčovú rolu. Dominantné postavenie Číny ako hlavného partnera a najväčšieho investora nových projektov však môžu ohroziť nadchádzajúce prezidentské voľby, ktoré sa budú konať už 22. októbra.
V augustových primárkach totiž vyhral a favoritom v prezidentských voľbách je krajne pravicový ekonóm a kandidát Javier Milei. Ten sa zaprisahal, že ak zvíťazí, Argentína ukončí spoluprácu s krajinami, v ktorých vládnu komunistické režimy. Viacerí analytici si tak myslia, že vďaka Mileiniho nepredvídateľnosti a neskúsenosti v politickom riadení, môže byť ťažké určiť, kam sa argentínsky lítiový sektor bude uberať.
