Závislosť na jednom zdroji je nebezpečná. Rozloženie rizika je jedným z prvých pravidiel risk manažmentu. Je možné, že Európa nevidí v takejto závislosti riziko? Alebo sú veci zložitejšie než by sa na prvý pohľad zdalo?

V dôsledku koronakrízy sa do povedomia verejnosti dostala málo známa ekonomická koncepcia. Zatiaľ čo metriky ako HDP, miera nezamestnanosti a miera inflácie sa omieľajú už roky, tak frekventovaná nebola. Je to hodnota v peňažnom vyjadrení, aká sa očakáva, že sa ušetrí verejnými politikami. Aby sa určilo, či náklady „stoja za to“. Hodnota sa líši naprieč sektormi.

Vyzerá to tak, že koronavírus ďalej prehĺbi dlhotrvajúce rozdiely Európskej únie medzi severom a juhom. Hospodárske rozdiely medzi severnou a južnou Európou sa prejavujú prinajmenšom od konca 19-teho storočia a najmä od druhej svetovej vojny.

Európa nestihla opraviť škody po prvej vlne pandémie a vynárajú sa nové obavy. Na začiatku sme sa báli, aby sa nákaza z Talianska nerozšírila do zvyšku Európy. Dnes sa bojíme, aby sa nákaza zo zvyšku sveta do Európy opäť neimportovala...

Argument pre Modernú menovú teóriu prvýkrát uviedol Warren Mosler v 90-tych rokoch. Je to pomerne jednoduché: vládne výdavky nie sú obmedzené príjmami. Dane fungujú iba na reguláciu dopytu, a tým aj inflácie, vládne pôžičky fungujú iba na reguláciu úrokových sadzieb. Štátne pokladnice môžu vytvárať a míňať toľko peňazí, koľko chcú, na stimuláciu rastu, najmä ak ekonomika nemá dostatočný výkon. A keď inflácia prudko vzrastie, prostredníctvom daní sa peniaze z ekonomiky stiahnu.

Bežnou, ale naivnou odpoveďou je, že si ho vzali bohatí ľudia, ktorí ešte viac zbohatli. Vzhľadom na to, že väčšinou počas krízy strácajú bohatí ľudia, ktorí v neúmernej miere vlastnia akcie alebo iné aktíva, ktorých hodnoty klesli, sa to zdá nepravdepodobné.

Pri výbere podielového fondu sa najčastejšie zaujímame o jeho predchádzajúcu výkonnosť. Aj napriek náhodnosti či šťastiu, prijatie rozhodnutia či investovať, je značne ovplyvnené historickými výnosmi.

Súkromný sektor v USA vytvoril v júni takmer 2,4 milióna pracovných miest. To bolo však menej, ako očakávali ekonómovia z Wall Street.

Desiatky vyšetrovateľov sa zúčastnili razií v Nemecku a v Rakúsku v rámci vyšetrovania platobnej spoločnosti Wirecard, ktorá vyhlásila bankrot po tom, ako sa v jej účtovníctve objavila obrovská diera. Informovala o tom v stredu mníchovská prokuratúra.

Ekonomické návrhy na riešenie koronakrízy sa väčšinou zameriavajú na kompenzáciu strát domácností a firiem, strát z príjmu v dôsledku vynútenej izolácie a na minimalizáciu rizika straty zamestnania a krachu. Takéto návrhy sú užitočné, ale neberú do úvahy podstatný aspekt súčasnej krízy.