Inflácia a s ňou spojené navyšovanie úrokových sadzieb nie je jediným problémom, ktorý sužuje Spojené štáty americké. Po vyhláseniach ministerky financií Janet Yellenovej by sa totiž vláda USA mohla dostať k prvému júnu do platobnej neschopnosti. Dôvodom je dosiahnutie dlhového stropu, ktorý sa v kongrese nedarí navýšiť. Republikáni, ktorí majú v kongrese presilu, tak držia Biely dom v šachu.
Vôbec prvýkrát v histórií by tak mohlo nastať nesplnenie amerického dlhového stropu. Išlo by tak o bezprecedentnú situáciu, na základe ktorej by ministerstvu financií došli peniaze, prostredníctvom ktorých je schopné splácať záväzky. Hlavnou príčinou tejto situácie sú dlhodobé nezhody medzi Bielym domom a Republikánskou stranou, ktorí bez výdavkových škrtov odmietajú zahlasovať za jeho navýšenie.
Republikáni, ktorí sa pripravujú na budúcoročné prezidentské voľby, taktiež argumentujú odmietavým postojom ďalšieho zadlžovania. Americký prezident bude preto nútený nájsť riešenie na odvrátenie katastrofy. Aj keď ministerka financií spomenula dátum prvého júna, je iba veľmi ťažké odhadnúť presný dátum, kedy by platobná neschopnosť mohla nastať. Odhady sa líšia najmä z dôvodu oneskorených platieb federálnych daní.
O problémoch amerického dlhového stropu sme informovali už počas februára. Svedkami dosiahnutia dlhového stropu sme boli 19. januára tohto roku, avšak úradníci z ministerstva financií dali kongresu niekoľko mesiacov na nájdenie konsenzu.
Výdavky sú momentálne financované na základe špeciálnych finančných operácií, ktoré zatiaľ zabezpečujú bezproblémový chod krajiny. Rozpočtový úrad amerického kongresu už v minulosti varoval, že v prípade neschválenia navýšenia dlhového stropu sa vláda Spojených štátov dostane do platobnej neschopnosti v období medzi júlom a septembrom tohto roku.
Hrozivé následky
Pretrvávajúci rozpor medzi administratívou Joea Bidena a republikánmi by mohol mať pre americké hospodárstvo fatálne následky. Po dosiahnutí dlhového stropu by americká vláda nemusela zvládať splácať svoje záväzky voči veriteľom. Pri takomto scenári by vlastníci amerických vládnych dlhopisov neobdržali svoje platby načas, čím by mohli spustiť reťazovú reakciu. Za následok by to malo aj zníženie vládneho ratingu, vďaka ktorému by mohlo americké hospodárstvo výrazne spomaliť. Podľa odborníkov z Fedu by takáto situácia mohla viesť aj k zníženiu hodnoty doláru o 10 percent, či výraznému prepadu hodnoty akcií.
Do problémov by sa mohli dostať aj bežní Američania čakajúci na sociálne platby. Ohrozené by boli najmä viaceré zraniteľné skupiny, vrátane povojnových veteránov či ľudí odkázaných na nevyhnutnú zdravotnú asistenciu. V nebezpečenstve by mohol byť aj program školských obedov, zdravotnej starostlivosti či potravinovej asistencie a dotknutých by mohlo byť až 67 miliónov Američanov. Možný je aj zánik niekoľkých miliónov pracovných pozícií. V takomto prípade odborníci apelujú na dôležitosť dostatočnej finančnej rezervy a zodpovedné splácanie svojich dlhov.
Riešení je málo
V prípade dočasnej platobnej neschopnosti, má ministerstvo financií iba málo možností ako v situácii kľučkovať. Cesta menšieho zla by mohlo byť prioritné vyplácanie držiteľov vládnych dlhopisov, vďaka čomu by sa problém neprehlboval, doplatili by nato však najmä prijímatelia sociálnych balíkov. Na pomoc by teoreticky mohol prísť aj Federálny rezervný systém (Fed), ktorý by odkúpil časť vládnych dlhopisov.
Prečítajte si tiež
Snemovňa reprezentantov schválila zvýšenie dlhového stropu federálnej vlády
Bez hrozivých následkov by tak situáciu mohla vyriešiť iba dohoda Bidenovho kabinetu a republikánov. Tí dokonca v uplynulých dňoch v Snemovni rezprezentantov presadili zvýšenie dlhového stropu, avšak aj s požiadavkami na prísne výdavkové škrty, ktoré Biden odmieta. Šanca tohto návrhu prejsť Senátom, kde majú zase tesnú väčšinu Bidenovi demokrati, je tak mizivá. Navyše, samotný prezident už avizoval, že ak by návrh aj prešiel, využije právo veta.
Takmer storočná história dlhového stropu
História amerického dlhového stropu siaha ešte na začiatok 20. storočia. V roku 1917, počas prvej svetovej vojny, bol vytvorený pre lepšiu organizáciu výdavkov a celkovú fiškálnu zodpovednosť. Hodnota dlhového stropu bola v roku 1917 asi 45 miliárd dolárov, a do dnešného dňa bol navýšený niekoľko desiatok krát. Dosiahnutie stanového limitu môže mať fatálne následky zníženia americkej národnej kredibility a tým pádom aj predraženia dlhu. V histórií sme boli svedkami niekoľkých rozporov medzi americkým kongresom a Bielym domom, v ktorých sa objavili napríklad administratívy Billa Clintona či Baracka Obamu.
Výšku dlhového limitu je možné označiť aj ako maximálnu sumu, ktorú si americká vláda môže požičať pomocou obligácií, najčastejšie formou vládnych dlhopisov. Momentálna hodnota dlhového stropu je 31,4 bilióna dolárov. Niektorí odborníci či vládni predstavitelia navrhujú odstrániť dlhový strop, pretože sa domnievajú, že už nemá výrazný vplyv na fiškálnu zodpovednosť, teda na schopnosť vlády zodpovedne hospodáriť s verejnými financiami. V posledných rokoch bol dlhový limit taktiež výrazne navýšený z dôvodu pandémie koronavírusu.
