oPeniazoch.sk, Redakcia
Štátna Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity sa v utorok večer pochválila, že sa jej podarilo jednorazovým predajom nového dlhopisu na medzinárodných kapitálových trhoch požičať historicky rekordný balík. Tou horšou správou je, že riziková prirážka na financovanie nášho dlhu rastie. Dôvera Slovenska v očiach investorov sa tak zhoršuje.
Slovensko si nie tak dávno užívalo unikátnu situáciu. Menová politika centrálnej banky bojujúcej s poklesom cien, minimálne rizikové prirážky voči nemeckým dlhopisom popri celkovo nízkych úrokoch z vládnych dlhopisov v eurozóne nám totiž otvárali cestu na extrémne lacné financovanie štátneho dlhu. Ešte pred vojnou na Ukrajine sme boli dokonca svedkami pôžičiek za záporné úroky. Inými slovami, investori nám platili za to, že nám mohli požičať.
Netrvalo dlho a situácia sa výrazne obrátila. Slovensko za posledné roky nakopilo nové dlhy, Európska centrálna banka naopak krotí vysoký rast cien zvyšovaním úrokov a financovanie vládneho dlhu sa tak značne predražilo. O to horšou správou pre Slovensko je, že dôvera v udržateľnosť našich verejných financií klesá, čo náklady na pôžičky ešte predražuje.
Dôkazom je aj posledný syndikovaný predaj novej emisie štátneho dlhopisu, ktorý štátna Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) zrealizovala v utorok. Hoci sa mu na jednej strane podarilo v jednej transakcii požičať si rekordnú sumu 3 miliardy eur, investorov sme museli nalákať na opäť vyššie úroky. Dokonca až tak, že si požičiavame pomaly najdrahšie v celej eurozóne.
Investori nám nastavili zrkadlo
Dosiahnutý priemerný výnos do splatnosti na úrovni 3,78 % a zvýšená riziková prirážka voči nemeckým dlhopisom tak podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mariána Kočiša znamená, že investori nastavili Slovensku zrkadlo. „Už v decembri sme upozorňovali, že kvôli nedostatočnej konsolidácií a ďalšej hrozbe zhoršenia ratingu môže dôjsť k rastu rizikovej prirážky na našich dlhopisoch voči benchmarkovým nemeckým dlhopisom,“ uviedol.
Pre ilustráciu, investori aktuálne požadujú od Nemecka na 10-ročných dlhopisoch výnos do splatnosti na úrovni okolo 2,45 %. Dosiahnutý výnos pri utorňajšom predaji slovenských štátnych bondov tak bol vyšší už o viac ako 1,3 percentuálneho bodu. „V praxi to teda znamená, že nás investori hodnotia čoraz rizikovejšie a financovanie resp. obsluha nášho dlhu sa stáva čoraz nákladnejšia. V rámci eurozóny si drahšie požičiava už iba Taliansko, od ktorého investori očakávajú približne o 145 bázických bodov viac v porovnaní s Nemeckom,“ konštatuje analytik Slovenskej sporiteľne.
Hoci percentá či percentuálne body nemusia byť v tomto prípade pre každého príliš výpovedné, v skutočnosti sa bavíme o desiatkach či stovkách miliónov dodatočných výdavkov na úroky z nášho rozpočtu. Ako príklad na porovnanie pritom môžu poslúžiť náklady na financovanie dlhu v Španielsku či Portugalsku, od ktorých investori podľa Kočiša ešte v lete 2022 požadovali rovnaký, resp. ešte vyšší výnos ako od Slovenska.
Investovali by ste do slovenských štátnych dlhopisov?
Aktuálne to už však neplatí. Dnes je riziková prirážka nad rámec nemeckých dlhopisov v Španielsku na úrovni 0,9 percentuálneho bodu, v Portugalsku dokonca len 0,65 percentuálneho bodu. Teda o 0,4, resp. o 0,65 percentuálneho bodu nižšia ako v prípade Slovenska. Ak by sme si pritom aktuálne dokázali stále požičať s rizikovou prirážkou na úrovni Španielska, teda o 0,4 percentuálneho bodu nižšou, znamenalo by to ročnú úsporu 12 miliónov eur, teda 120 miliónov za desať rokov do splatnosti dlhopisu. V prípade portugalskej rizikovej prirážky by sme ušetrili za 10 rokov takmer 200 miliónov eur.
"Zvýšené rizikové prirážky sa prejavia, resp. už prejavili, aj pri ostatných predajoch či aukciách, čo znamená, že konečný účet za našu rastúcu rizikovosť bude ešte výrazne vyšší. Tieto peniaze mohli byť použité napríklad pri budovaní cestnej infraštruktúry, štrukturálnych reformách, v zdravotníctve či podpore dôchodcov. Zvýšená riziková prirážka tak dodatočne zaťažuje už aj tak napnutý štátny rozpočet," dodáva Kočiš.
Nad vodou nás drží eurozóna
Slovensko sa však stále dokáže financovať relatívne bez problémov. Dopyt po dlhopisoch v eurozóne totiž podľa analytika naďalej ťaží najmä z očakávania trhov, ktoré predpokladajú, že vo vývoji cien dlhopisov dôjde v najbližších mesiacoch k obratu. Ten bude súvisieť najmä so znižovaním sadzieb zo strany Európskej centrálnej banky a pokračujúcim ochladzovaním globálnych ekonomík.
Radi testujete svoje vedomosti?
Vyskúšajte niektorý z našich kvízov na tejto stránke!
"Zatiaľ nám výrazne pomáha členstvo v eurozóne, keď investori s vysokou pravdepodobnosťou očakávajú, že dohodnuté pravidlá privedú Slovensko späť na cestu k zodpovednej konsolidácii," myslí si Kočiš. Navyše, v eurozóne sú už zavedené stabilizačné mechanizmy, ktoré poznáme pod názvom euroval, čo dáva investorom akú takú istotu, že o svoje peniaze aj pri tých najnezodpovednejších krajinách neprídu. Každopádne, toto je extrémna možnosť s veľmi bolestivým procesom radikálnych rozpočtových škrtov, ktorému sa chceme určite vyhnúť.
Faktom však podľa Kočiša zostáva, že v hodnotení dôveryhodnosti Slovenska sa objavili nové trhliny a nie je vylúčené, že olej do ohňa budú v nasledujúcich mesiacoch prilievať aj ratingové agentúry zhoršovaním nášho hodnotenia.
"Na jednej strane je tu nízka miera konsolidácie verejných financií, čo priamo ovplyvňuje aj ich dlhodobú udržateľnosť. K tomu sa pridáva aj reálne ohrozenie, že Slovensko (minimálne na čas) príde o eurofondové zdroje, resp. peniaze z plánu obnovy, čo súvisí s úpravami v trestnom zákonníku a obavami Európskej komisie ohľadne potenciálneho ohrozenia vlády práva na Slovensku a zatiaľ neschválenými výdavkovými limitmi," dodal analytik Slovenskej sporiteľne s tým, že práve zdroje z Európskej únie sú kľúčovým zdrojom nášho hospodárskeho rastu.
