Centrálne banky na oboch stranách Atlantiku budú už tento týždeň rozhodovať o nastavení kľúčových úrokových sadzieb. Najskôr spoznáme verdikt amerického Fedu, ktorý má zasadnutie naplánované na stredu 14. júna. Európska centrálna banka rozhodne o deň neskôr. Aj napriek tomu, že úroveň inflácie týchto dvoch ekonomík sa postupne približuje, podľa najnovších odhadov sa inštitúcie v najbližšom postupe zhodnúť nemusia.
Európska centrálna banka (ECB) podľa aktuálnych prognóz trhu pravdepodobne opäť navýši základné úrokové sadzby o 25 bázických bodov. Išlo by tak už o ôsme navýšenie úrokov od júla minulého roka. A zároveň by to bolo druhé navýšenie sadzieb v rade o 25 bázických bodov. Predtým ECB zvyšovala sadzby ešte razantnejšie.
Ak sa naplnia tieto predpoklady, a sadzby naozaj narastú o 0,25 percentuálneho bodu, sadzby hlavných refinančných operácií vystúpia na 4 percentá. Depozitná sadzba by sa navýšila na 3,5 percenta a jednodňové refinančné operácie by sa dostali na úroveň 4,25 percenta.
Prečítajte si tiež
Soros starší končí! Kontrolu nad svojim impériom odovzdal svojmu synovi
ECB totiž podľa aktuálnych odhadov analytikov neustúpi z boja proti vysokej inflácii. Medziročný rast cien bol v máji na úrovni 6,1 percenta, čo predstavuje najnižšie hodnoty od februára minulého roka. Maximálne hodnoty boli zaznamenané v októbri 2022, keď inflácia dosiahla 10,6 percenta. Aj napriek postupnému progresu je inflácia od požadovanej úrovne dvoch percent ešte ďaleko, čo sa pravdepodobne odrazí aj na štvrtkovom rozhodnutí.
Lagardová: Inflácia je príliš vysoká
Očakávania, že sadzby pôjdu v eurozóne, a tým aj na Slovensku, ešte nahor, podporujú svojimi vyjadreniami aj vedúci predstavitelia ECB. Šéfka centrálnej banky Christine Lagardová uviedla, že rast jadrovej inflácie, ktorá neobsahuje ceny potravín a energií, zrejme stále nedosiahla svoj vrchol. Celková inflácia je pritom podľa nej ešte ďaleko od akceptovateľných úrovní.
„V súčasnosti je inflácia príliš vysoká a zrejme taká zostane príliš dlho,“ citovala šéfku ECB agentúra ČTK. „Dali sme jasne najavo, že nám zostáva ešte dosť práce, aby sme dostali úrokové sadzby na dostatočne reštriktívnu úroveň,“ dodala.
Ani prípadné štvrtkové zvýšenie sadzieb by pritom v eurozóne nemuselo byť posledné. Podľa modelov portálu tradingeconomics.com a očakávaní analytikov by totiž hlavná úroková sadzba ECB neskôr v tomto roku mohla stúpnuť aj nad 4 % s ďalším predpokladaným zvýšením o 25 bázických bodov. Opätovného znižovania sadzieb by sme sa tak mali dočkať až od budúceho roka.
"Z dlhodobého hľadiska sa podľa našich ekonometrických modelov očakáva, že úroková sadzba v eurozóne bude v roku 2024 smerovať k 3 percentám a v roku 2025 k 2 percentám," uvádza web tradingeconomics.com.
Dá si americký Fed od zvyšovania pauzu?
Rozdielny prístup sa ale očakáva od amerického Fedu. Trhy sú totiž aktuálne presvedčené, že americká centrálna banka po 18 mesiacoch zvyšovania úrokové sadzby na najbližšom zasadnutí ponechá bez zmeny. Ako uvádza web magazínu Forbes, nie je však úplne vylúčené, že by sadzby mohli opäť o niečo narásť. Záležať bude aj na najnovších údajov o vývoji americkej inflácie počas mája, ktoré budú zverejnené iba deň pred stredajším rozhodnutím.
Podľa aktuálnych dát bola pritom americká medziročná inflácia v apríli 2023 na úrovni 4,9 percenta. Podľa predpokladov by v máji mohla byť opäť o čosi nižšia. Očakávania o zotrvaní úrokových sadzieb na doterajšej úrovni sa pritom preniesli aj do pozitívnej nálady na finančných trhoch.
