Moskva hľadá peniaze na financovanie vojny, ďalší na rane majú byť štátni producenti uhlia a hnojív

, Redakcia

Nariadené dodatočné odvody firiem do federálneho rozpočtu sa v Rusku rozširujú. Dôvodom je snaha Moskvy získať prostriedky na financovanie vojny na Ukrajine. Po Gazprome majú byť podľa informácií agentúry Bloomberg na rade aj štátni producenti uhlia či hnojív.

Prvým terčom v získavaní zdrojov na financovanie vojny bol pre Moskvu podľa očakávania ruský plynárenský monopol Gazprom. Tomu miestne úrady nariadili zaplatiť 1,2 bilióna rubľov, čo je podľa aktuálnych prepočtov takmer 16 miliárd eur.

Aktuálne sa podľa informácií agentúry Bloomberg ruský kabinet chystá siahnuť na prostriedky štátnych výrobcov uhlia a hnojív. Agentúra sa odvoláva na pokyn ruského premiéra Michaila Mišustina a zdroje oboznámené so situáciu.

Veľké firmy z odvetvia produkcie uhlia a hnojív majú podľa ruských úradov vyplácať zvýšené dividendy, ako aj jednorazové odvody do rozpočtu. Konkrétna veľkosť odvodu zatiaľ údajne nebola stanovená, závisieť má od toho, ako definitívne skončil rok 2022 pre štátnu pokladnicu.

Úrady sa však podľa Bloombergu budú snažiť prinútiť firmy, aby vyplácali dividendy nad 50 % čistého príjmu kedykoľvek to bude možné.

Rozpočet pod tlakom

Portál The Moscow Times pripomína, že ruské ministerstvo financií stanovilo rozpočet národnej obrany na rok 2023 na rekordných 5 biliónov rubľov, teda o 1,5 bilióna viac, ako bola suma trojročnom rozpočte schválenom pred rokom.

Ďalšie rekordné bilióny majú smerovať na položku „národná bezpečnosť a presadzovanie práva“. Celkovo majú pritom ruské silové štruktúry v tomto roku skonzumovať každý tretí rubeľ z federálneho rozpočtu, ktorého deficit bol naplánovaný na 2 % hrubého domáceho produktu.

Ekonómovia však upozorňujú, že deficit ruského rozpočtu môže byť vo finále omnoho väčší. Dôvodom je vývoj cien na komoditných trhoch a sankcie voči Rusku. Kľúčové príjmy ruského rozpočtu totiž pochádzajú z predaja fosílnych palív a cena ruskej ropy Urals sa v dôsledku embarga Európskej únie a stanovenia cenového stropu len za posledné dva mesiace prepadla o 35 % až k 50 dolárom za barel.

https://datawrapper.dwcdn.net/ZHJRj/1/

Podľa ekonóma Centrocredit Bank Jevgenija Suvorova pritom pri takýchto cenách stratí ruský rozpočet zhruba 2 bilióny rubľov a jeho deficit sa nafúkne na 5 biliónov rubľov. Ako cituje Suvorova The Moscow Times, skutočnou katastrofou by pre ruský rozpočet boli ceny okolo 40 dolárov za barel, pri ktorých by už rezort financií musel radikálne škrtať výdavky.

Viac o téme: dane , energetická kríza , hnojivá , ropa , rozpočet , Rusko , uhlie , Urals , vojna

Súvisiace články

Aktuálne správy